Tri spôsoby ako čítať knihu Michala Trubana

Druhá možnosť je čítať knihu ako osobný príbeh človeka, ktorý sa z nuly vypracoval na jednotku vo svojom segmente. Cesta z úrovne „nemal som potuchy o ničom“, cez skúšanie, omyly, katastrofy, osobnú školu podnikania, budovanie firmy až po štádium poradcu, ktorý sám rozdáva rozumy, sa číta ako napínavý „vzdelávací román“ – teda literárny žáner, zachycujúci osobnostný rozvoj, rast a premenu hlavného hrdinu.

A potom je tu ešte tretia možnosť. Trubanova kniha sa dá čítať aj ako odpoveď na otázku, s ktorou je dnes často konfrontovaný: Čo by to znamenalo, ak by sa rozhodol vstúpiť do politiky? Keďže vyslovene politickým ambíciám sa autor v knihe nevenuje, je takéto čítanie špekulatívne. Práve preto je však ako intelektuálne cvičenie najzaujímavejšie.

Michal Truban: Support – Ako vybudovať úspešný biznis, aj keď robíte jednu chybu za druhou. Premedia, 2016, 240 strán. Zdroj: Premedia

Support pre spoločnosť

Podnikať vo webhostingu nepôsobí nijako sexi. Nevyrábate nič fyzické, žiadne bio koláče, dizajnové oblečenie, tobôž lietajúce auto. Nič, s čím by sa dalo machrovať na sociálnych sieťach. Nechať si platiť za to, že sa staráte, aby ľuďom a firmám fungovali webstránky, znie asi ako to najnudnejšie, čo si dokážete predstaviť.

No zamyslite sa ešte raz. Potraviny, oblečenie či drvivá väčšina spotrebných produktov slúžia predovšetkým na uspokojenie potrieb zákazníkov. Ten, kto pomáha ľuďom v tom, aby si rozbehli vlastné webové stánky, tiež rieši ich osobný problém.

Zároveň sa však podieľa na tvorbe komunikačnej infraštruktúry celej spoločnosti. Umožniť niekomu, aby sa na webe prejavil – a to či už komerčne alebo na tisíc iných spôsobov –, znamená dať mu hlas. A keďže každý hlas je na internete viditeľný pre všetkých, automaticky tak vstupuje do konverzácie či diskusie, môže inšpirovať, nakopnúť a posúvať iných.

„Vďaka podnikateľom sa svet zlepšuje,“ píše M. Truban v úvode knihy. Tvrdí, že podnikatelia riešia problémy, preto neustále inovujú a takto prispievajú k progresu sveta. V prípade jeho firmy WebSupport navyše platí, že umožňuje ľuďom, aby život v spoločnosti ovplyvňovali a menili sami.

Tento podnikateľský étos určite nevznikol v hekerskej hlave, ktorú M. Truban nosil na pleciach počas svojich začiatkov na strednej škole. Postupné uvedomenie si, že vlastne podniká v oblasti „supportu“ spoločnosti, je však pochopiteľné a na mieste. A že odtiaľto nie je ďaleko k rozmýšľaniu o politike, dáva zmysel úplne.

Digitálne Slovensko

„Za posledných 30 rokov pracovala vláda s technológiami katastrofálnym spôsobom a totálne sa prepadla za privátny sektor“ – takto sa vyjadril prezident USA Barack Obama pred rokom pre magazín Fast Company. Časopis sa vo veľkej story venoval tomu, ako sa Obamovi podarilo nenápadne vybudovať interný vládny start-up s desiatkami ľudí, zverbovanými z Googlu, Facebooku či Amazonu.

Ich úlohou bolo vniesť inovačný spirit technologických gigantov do štátnej administratívy. Reč je o jednotkách U.S. Digital Service a 18F, v ktorých ľudia pracujú na tom, aby bol štát viac efektívny, „user friendly“ či responzívny. „Potrebujeme dva druhy ľudí: takých, ktorí dokážu heknúť technológiu, a tiež takých, ktorí vedia heknúť byrokraciu“, tvrdí v článku Todd Park, vtedajší Obamov šéf technológií.

Naša predstava o demokracii a možnosti demokraticky konať sa zúžila na to, že môžeme slobodne hodiť lístok do volebnej urny

V civilizovanom svete sa čoraz viac presadzuje názor, že štátni zamestnanci nemusia len šušťať papiermi, byť zaseknutí v hierarchických štruktúrach s prísnym zákazom rozmýšľať či v najhoršom prípade byť znehybnení v ideológii straníckej kazajky.

Okrem amerického príkladu tu patrí k výkladnej skrini aj vládna iniciatíva Government Digital Service z Britských ostrovov. Aby bolo jasné: technologické know-how tu neslúži len na to, aby si občan mohol vybaviť nejaký papier na webe. Cieľom je štát, ktorý je kompetentnejší, efektívnejší a generujúci viac pozitívnych dôsledkov na život ľudí.

Občianske združenie slovensko.digital, ktorého je M. Truban členom, je iniciatíva práve v tomto smere. V záhlaví má cieľ „zvýšiť kvalitu digitálnych služieb štátu na Slovensku“. Domáce reálie ich zatiaľ tlačia k tomu, aby sa venovali predovšetkým neefektívnemu nakladaniu s verejnými peniazmi v IT oblasti. Keď sa zdolá táto nepríjemná domáca úloha, nič by nemalo brániť tomu, aby títo ľudia pomáhali budovať poriadny digitálny štát.

Dve kultúry

Na otázku, ako vníma úlohu technológií vo svojej administratíve, B. Obama v spomínanom článku odpovedal prirovnaním k start-upovému mysleniu. Konkrétne k otázkam, ktoré si kladie každý začínajúci „entrepreneur“. A to, či dokáže identifikovať zásadný problém, či vie získať do tímu tých najschopnejších ľudí a či bude vedieť obslúžiť zákazníkov (rozumej občanov) najlepšie, ako sa dá. Počúvať tento slovník z úst politika pôsobí stále nezvyčajne.

M. Truban sa vo svojej knihe do veľkej miery venuje presne týmto trom pilierom – ako nastaviť produkt uspokojujúci dopyt, ako zohnať tých najlepších ľudí a ako zabezpečiť špičkový zákaznícky servis. Čitateľ sa pritom po celý čas nedokáže zbaviť pokušenia, aby si namiesto príbehu budovania flexibilnej firmy nepredstavoval štátnu správu.

To mentálne cvičenie vyzerá asi takto: Je v politike predstaviteľný postoj, že budúcnosť štátu „závisí od schopnosti šéfa prijímať do tímu ľudí lepších, ako je on“? Mohol by politický marketing fungovať tak, že nesľubuje, ale