Študent tretieho ročníka práva na Cambridgei Jozef Maruščák si školu vyberal podľa dvoch kritérií – chcel mať čo najzaujímavejšie štúdium a hľadal univerzitu, ktorá mu poskytne čo najviac príležitostí uplatniť sa v odbore. „Mal som pocit, že školy v Spojenom kráľovstve tieto kritériá spĺňajú do najväčšej miery. Presvedčili ma čiastkové informácie o spôsobe, akým sa spoločenské vedy na Britských ostrovoch vyučujú, a tiež prestíž univerzít,“ tvrdí budúci právnik.
Odkiaľ sa vzali rebríčky
To, že nie je škola ako škola, je jasné každému. Zložitejšie je objektívne zhodnotiť, ktorá univerzita môže pre šikovného študenta znamenať najväčší prínos. Pretože tomu, kto sa chce v živote dostať ďalej ako priemer, môže dať najlepší základ kvalitné vysokoškolské vzdelanie.
Kampus Princetonskej univerzity Zdroj: Princeton University
Prvé rebríčky zamerané na porovnávanie kvality univerzít vznikli v Spojených štátoch ešte pred druhou svetovou vojnou. V širšej verejnosti sa však spopularizovali až po roku 1983, keď zoznam najlepších škôl začal publikovať (vtedy) týždenník U.S. News & World Report.
Odvtedy sa rankingy rozšírili po celom svete, porovnávajú školy aj medzi krajinami a najmä nabrali na prestíži. Reputácia škôl zosobnená v umiestnení v rebríčkoch sa pri Harvarde či Cambridgei všeobecne považuje za garanciu top kvality ich absolventov. Zaujímavosťou je, že Harvardova univerzita sa tiež nachádza v mestečku Cambridge, ale v americkom štáte Massachusetts na predmestí Bostonu. Rovnako ako Massachusettský technologický inštitút (MIT).
Dnes možno za štyri najvýznamnejšie medzinárodné rebríčky okrem U.S. News považovať aj britský z dielne Times Higher Education, ale aj QS (v minulosti spojený s Times) a ARWU (takzvaný šanghajský rebríček). Na ich popredných priečkach sa okrem spomínaných univerzít nachádza ešte britský Oxford, dve kalifornské školy Stanford a Caltech. Podľa U.S. News a ARWU sú v prvej šestici ešte Berkeley a Princeton.
Azda nikoho neprekvapí, že slovenské vysoké školy sa v medzinárodných rebríčkoch na popredných miestach nenachádzajú. Najvyššie umiestnené školy zvyknú byť až na trojstom či päťstom mieste. Prezident Andrej Kiska nedávno dokonca vyhlásil, že ak by mal tú moc, tretinu slovenských vysokých škôl by pre nedostatočnú kvalitu zavrel. Aj preto tisíce šikovných mladých Slovákov a Sloveniek odchádzajú každoročne študovať za hranice. J. Maruščák si však myslí, že slovenské školy majú v rebríčkoch horšiu reputáciu, ako si zaslúžia.
Kampus Princetonskej univerzity Zdroj: Princeton University
Špecifiká rankingov
Rozhodovať sa pri prihláškach na vysokú školu v zahraničí len podľa rebríčkov nemusí byť najlepšia stratégia. Matej Šiškovič, šéf analytickej jednotky ministerstva školstva, prízvukuje, že takéto porovnávania majú svoje metodologické obmedzenia. „Viaceré rebríčky otvorene hovoria, že nemajú ambíciu hodnotiť celkovú kvalitu vysokých škôl, ale merajú ,len‘ kvalitu výskumu či viditeľnosť škôl na internete,“ vysvetľuje. Rebríčky je preto potrebné čítať a interpretovať vždy v súlade s ich metodikou.
Viaceré z rankingov napríklad preferujú veľké školy pred menšími alebo tie s dlhou tradíciou pred novšími. A to napriek tomu, že menšie a novšie školy môžu poskytovať rovnako kvalitné vzdelanie ako veľké. Rebríček ARWU prikladá pomerne veľkú váhu tomu, ak niekto z univerzity získal Nobelovu cenu alebo jej náprotivok v oblasti matematiky – Fieldsovu medailu. Či bolo toto ocenenie získané pred sto rokmi alebo tento rok, už šanghajský rebríček nerozlišuje.
Ten v minulosti zároveň hodnotil vedecké publikácie len na základe článkov v anglicky hovoriacich časopisoch Nature a Science, čo zasa zvýhodňovalo prírodovedný výskum a anglicky hovoriace krajiny a školy. Rebríček QS zasa dáva vo svojom hodnotení až polovičnú váhu subjektívnemu názoru odborníkov vo vlastnom prieskume. Rebríček od Times Higher Education mierne zvýhodňuje britské univerzity, pretože dáva veľkú váhu „medzinárodnosti“ školy meranej počtom študentov a vyučujúcich zo zahraničia. Tých má Spojené kráľovstvo veľmi veľa.
