Na čo dať pozor
Všeobecným problémom je aj to, že objektívne merateľné výsledky vedy a výskumu nemusia vypovedať veľa o kvalite samotnej výučby či vzťahu profesorov a študentov. „V podstate žiaden medzinárodný rebríček neobsahuje dôveryhodné a objektívne údaje o kvalite výučby alebo vzdelávacích výsledkoch študentov v jednotlivých školách, pretože z objektívnych dôvodov neexistuje dostatok vhodných indikátorov najmä v oblasti hodnotenia výučby,“ zhŕňa problém M. Šiškovič. Málokedy tiež rankingy zahŕňajú aj hodnotenie uplatnenia sa na trhu práce či výšku budúcich zárobkov. Výnimkou bývajú zväčša len hodnotenia manažérskych MBA programov.
Kampus Princetonskej univerzity Zdroj: Princeton University
Špičková vysoká škola by však mala mať dobré výsledky aj vo výskume. „Je to potvrdenie, že v nej pracujú špičkoví odborníci,“ hovorí bývalý minister školstva Eugen Jurzyca. Práve on sa zviditeľnil zverejňovaním výsledkov absolventov slovenských škôl, napríklad mierou nezamestnanosti. Tak, aby sa dali univerzity medzi sebou porovnávať. Spájanie vedy a výučby dobre reprezentujú napríklad nemecké vysoké školy, kde majú študenti možnosť spolupracovať na výskume svojich profesorov už v prvých rokoch štúdia.
Napriek metodologickým problémom rebríčky dokážu byť dobrým pomocníkom. Najmä vtedy, ak si ich potenciálny študent prehliada po odboroch či po oblastiach vlastného záujmu. Okrem spomínaných tradičných celkových hodnotení existujú aj rankingy škôl podľa zodpovednosti k životnému prostrediu a k etike (People and Planet league table) či dokonca podľa kvality nočného života (Push).
Smutný vplyv brexitu
Ako vyplýva z popredného umiestnenia amerických a britských vysokých škôl, nevyhnutnosťou štúdia na elitnej univerzite je, samozrejme, dobré ovládanie anglického jazyka. V prijímacom konaní často vyžadované výsledky testov TOEFL či SAT sú do veľkej miery práve o znalosti jazyka. A to aj v školách mimo USA a Spojeného kráľovstva. No aj priemernejšie ovládanie angličtiny sa dá po úspešnom prijatí na univerzitu v prvých mesiacoch štúdia silnou vôľou vypilovať na dostatočnú úroveň.
Zlou správou pre anglicky hovoriacich študentov je to, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (očakáva sa v marci 2019) budú mať Slováci štúdium v Londýne či v Škótsku podstatne sťažené. Nebudú už pre nich platiť rovnaké podmienky ako pre miestnych mladých. Práve britské školy sú pritom podľa medzinárodných rebríčkov v Európe tie najkvalitnejšie a na bakalárskom stupni od študentov pýtajú iba obmedzené školné do 9 250 libier ročne (financovaniu štúdia sa bude TREND venovať samostatne v jednom z nasledujúcich čísel). Konkrétny vplyv na budúcich mladých Slovákov a Slovenky bude ešte závisieť od konečných výsledkov rokovaní medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.
Kampus Princetonskej univerzity Zdroj: Princeton University
Po odchode Spojeného kráľovstva z Únie ostane v EÚ len menšina najlepších európskych škôl. Podľa známych rebríčkov je to napríklad Kodanská univerzita v Dánsku, katolícka univerzita v belgickom Leuvene, LMU v Mníchove, štokholmská Karolinska Institutet a niektoré parížske univerzity. Výhodou dánskych univerzít je to, že sa na nich školné neplatí vôbec a vláda študentom vypláca ešte aj mesačné bonusy, upozorňuje Adrián Tišťan, ktorý študoval v Kodani. Pomerne výhodne sa dá študovať na magisterskej úrovni napríklad aj v Holandsku. V stredoeurópskom kontexte sú významnými školy vo Viedni, v Budapešti (Stredoeurópska univerzita – CEU) či v Prahe (ekonomická postgraduálna škola CERGE-EI).
Priama skúsenosť
Čo si napokon človek zo štúdia na univerzite odnesie, závisí do veľkej miery od úsilia každého študenta, zdôrazňuje J. Maruščák. „Hlavné plus v dobrých zahraničných školách vidím v možnostiach naplnenia potenciálu mladého človeka. Študenti tu majú oveľa lepší prístup ku kvalitným materiálom a veľakrát osobný prístup k najlepším pedagógom na svete. Na mojej univerzite mám napríklad dva-, trikrát týždenne sedenia s profesormi v trojčlenných skupinách, kde o učive diskutujeme,“ približuje právnik z Cambridgeu. „Oveľa väčší dôraz sa kladie na prácu s naučenými informáciami ako na ich samotné učenie,“ dopĺňa.
„Profesori na najlepších univerzitách považujú študentov za rovnocenných partnerov a úmerne tomu majú na nich aj nároky,“ hovorí zasa o svojej skúsenosti Terézia Šulková, ktorá skončila manažment na londýnskej King’s College. „Tempo je nastavené veľmi vysoko, čo znamená prípravu na semináre a prednášky z hodiny na hodinu, pred ktorými je vždy potrebné načítať si prípadové štúdie a akademické práce,“ opisuje štúdium na jednej z najlepších britských univerzít. V neposlednom rade majú najkvalitnejšie univerzity aj kariérne poradenstvo vrátane partnerstiev s rôznymi zamestnávateľmi, u ktorých môžu študenti neskôr stážovať.
Súčasným maturantom by J. Maruščák odporúčal hlavne zamyslieť sa nad tým, čo od štúdia očakávajú, a čo najlepšie sa informovať. Za najefektívnejší spôsob informovania považuje priamu skúsenosť starších študentov. Vhodnou príležitosťou je vyhľadať absolventa alebo súčasného študenta konkrétnej univerzity a o tamojších podmienkach sa s ním či s ňou pobaviť osobne. Rebríčky môžu pomôcť v orientácii, avšak osobná skúsenosť býva na nezaplatenie.
Kampus Princetonskej univerzity Zdroj: Princeton University
