Práve to sa udialo pri najnovšej investícii najsilnejšej domácej mliekarenskej skupiny Tami v rukách podnikateľa Mikuláša Bobáka. Pochopil, že namiesto toho, aby s množstvom iných domácich mliekarov súperil o preplnený trh s obyčajným konzumným mliekom, radšej časť mlieka presmeruje na širšiu výrobu jedinečnejších syrov.
Profily nominovaných uverejňujeme postupne od 16. augusta. Hlasovanie v 3. ročníku ankety bude spustené 17. októbra a skončí sa 30. októbra. Víťaza vyhlásime 6. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2018.
Od tohtoročnej jari Tami nevyrába svoje plesňové syry typu camembert, ktoré na Slovensku produkuje ako jediná, iba vo svojej kežmarskej Tatranskej mliekarni, ale Enciánu i Plesnivcom vytvorila nový domov i v západoslovenskej Senici. Úplne novú syráreň pre pol stovku ľudí tam vybudovala za 12 miliónov eur. Syráreň sa postupne rozbieha, no vo finále v nej bude skupina produkovať rovnaký objem okrúhlych camembertov ako doteraz v ich pôvodnom podtatranskom domove.
V oboch fabrikách to bude dva a pol tisíca ton ročne. A to aj za pomoci robotov. Vnútri fabriky je totiž najvýkonnejším práve jeden robotický syrár. Pre Tami, ktorá ročne spracuje až 220 miliónov litrov mlieka, teda každý štvrtý liter zo slovenských maštalí, je to pritom doteraz vôbec najväčšia investícia.
Fakty o investícii skupiny Tami
- Zámer: nová senická fabrika na plesňové syry typu camembert, ktoré skupina na Slovensku vyrába ako jediná
- Výška investície: 12 miliónov eur, 50 nových pracovných miest
- Prínosy: zdvojnásobenie výroby camembertov s cieľom zvýšiť ich predaje doma i v zahraničí
Tami Zdroj: Maňo Štrauch
Rôznorodá senická misia
M. Bobák potvrdzuje svoj čuch na dobré mliekarenské investície. Pôvodne totiž vyrástol a dodnes ešte stále podniká aj v biznise so železničnými vagónmi. No najviac uspel práve v mlieku. Z malej regionálnej kežmarskej mliekarne, ktorú sprivatizoval v 90. rokoch, postupne vybudoval mliekareň s celoslovenským dosahom. A oživil aj nitriansku mliečnu výrobu, ktorú opustil po prelome milénia holandský koncern Friesland. Obe teraz zamestnávajú po štvrťtisícke ľudí a dosahujú ročné tržby po 70 miliónov eur.
Rovnako dokázal udržať pri živote aj spracovanie mlieka v Senici, v ktorom pred ním neuspel ani Andrej Babiš a radšej z neho vycúval.
Senická misia M. Bobáka však nie je vydláždená len úspechmi a pochvalami. Tamojšiu dlhoročnú výrobu tvrdých syrov síce udržal a finančne ozdravil, no minoritným akcionárom pôvodnej zadlženej Senickej mliekarne sa nepáčilo, že ich z firmy nevyplatil. Hnevá ich, že výrobný areál i zamestnancov previedol na svoju novú senickú firmu Syráreň Havran. Akcionári sa cítia podvedení a dodnes sú so skupinou M. Bobáka v spore. Navyše, Senická mliekareň medzitým padla do konkurzu aj s dosť vysoký dlhom voči štátu. Ten u nej eviduje daňový nedoplatok vo výške 73-tisíc eur.
M. Bobák však na týchto svojich senických začiatkoch nevidí nič, za čo by si mal spytovať svedomie. Presun senického mliekarenstva na syráreň Havran podľa neho musel urobiť, lebo nároky minoritných akcionárov Senickej mliekarne na ich vyplatenie z podniku boli mimoriadne premrštené. „To nie ja, ale druhá strana v Senici veľmi špekulovala. Nechcela prijať, že ozdravenie finančne podvyživenej mliekarne sa nedá robiť ruka v ruke s takým vyplatením podielov, ako si oni prestavovali,“ hovorí M. Bobák a dodáva, že ak by nepristúpil k operácii so Syrárňou Havran, tak dnes sa už v Senici mlieko nespracováva.
Silnejšia výroba camembertov na úkor konzumného mlieka zvýši zisky Tami
Odmieta tiež daňové nároky štátu. Ten ich Senickej mliekarni podľa neho dodatočne vyrubil len preto, že jeden jej maďarský odberateľ neodviedol za ňou vyvezené syry DPH. Senická firma vraj nijakým spôsobom nepochybila. Syry do Maďarska naozaj vyvezené boli a aj sa predávali na tamojších pultoch. „My sme sa voči údajnému daňovému nedoplatku odvolali a vec je stále v riešení,“ hovorí M. Bobák.
Navyše, ako hovorí, išlo o obchody z rokov 2009 až 2011, keď on ešte v Senici nepôsobil. Do mliekarne vstúpil až v roku 2012. Doriešenie sporov so štátom i s minoritnými akcionármi má M. Bobák i jeho skupina Tami ešte len pred sebou. A tak ozajstným majstrovským kúskom je v Senici z jeho strany až nová výroba plesňových syrov.
Mikuláš Bobák Zdroj: Maňo Štrauch
Obchádzanie konkurencie
K výstavbe novej syrárne biznismen pristúpil hlavne pre mliečne krízy z nadbytkov, ktoré najviac zasahujú výrobky s nižšou pridanou hodnotou. Unikátnejšie syry sa aj počas kríz predávajú s lepšou maržou ako konzumné mlieko, čo ponúka každý a je ho priveľa.
„Do novej senickej syrárne sme presmerovali časť nášho prebytkového mlieka. Dopyt po camembertoch dynamicky stúpa, keď sa čoraz viac využívajú aj na grilovanie,“ hovorí M. Bobák. Pri nových investíciách sa vždy riadi hlavne tým, aby mali istý odbyt i dobrú ekonomiku. Tú camembertom zabezpečuje fakt, že ich Tami vyrába ako jediná mliekareň v krajine. Reťazce na ne nemôžu cenovo príliš tlačiť ako na iné mliečne výrobky, ktoré môžu odoberať od mnohých iných dodávateľov.
Camemberty Tami dnes majú na domácom trhu jediného vážnejšieho konkurenta. Českú značku Král sýrů v rukách francúzskeho syrárskeho koncernu Savencia, ktorý sa donedávna volal Bongrain. Tami sa neobáva nových konkurentov. Investície do plesňových syrov sú totiž vysoké a ich výroba je náročnejšia na hygienu. K dobrým plesniam sa vo výrobe nesmú dostať plesne zlé.
