Športový duch, neustále napredovanie a biznisové synergie. To sú základné kategórie, ktoré stoja za podnikateľským úspechom rodiny Homolovcov z Bratislavy. Z malej živnosti na udržbárske práce otca Antona postupne vznikla sieť niekoľkých firiem, ktoré dosahujú miliónové obraty v oblasti komplexného vybavenia administratívnych a rezidenčných objektov.
To zahŕňa výrobu atypového nábytku, predaj kancelárskeho nábytku, svietidiel a svetelných systémov, ako aj vývoj a výrobu sklenených priečok do kancelárií. Veľká časť zárobku smeruje do investícií, lebo ako Homolovci svorne tvrdia: „Firma, ktorá sa nerozvíja, zaniká.“
Otec a traja synovia
Na začiatku stál A. Homola, ktorý v ranných deväťdesiatych rokov pracoval ako šofér autobusu a neskôr opravár tlačiarenských strojov. Popri zamestnaní začal podnikať ako údržbár. Jeho činnosť symbolicky odštartovali diery navŕtané do stien panelákov. Vŕtačku, ktorou ich urobil, má dodnes odloženú. Venoval sa aj veslovaniu a vodnej turistike, pričom k aktívnemu športu viedol aj svojich troch synov.
V krízovom režime vieme fungovať niekoľko mesiacov, hovorí šéfka jazykovej školy
Náplň podnikania postupne rozširoval o elektrikárske, vodoinštalačné, plynárske a zváračské práce, pričom do svojho biznisu postupne naberal aj kamarátov z okolia a ďalších vyučených majstrov. V roku 1996 založil firmu Homola Team, ktorej je dodnes jediným vlastníkom. Spoločnosť sa postupom času rozrástla aj na podnikanie v odvoze stavebného odpadu, ktorý v zimných mesiacoch striedala zimná údržba, upratovanie objektov a stolárske práce. Všetky činnosti robil v prenajatých priestoroch v Karloveskej zátoke. S účtovníctvom a ekonomikou mu pomáhala nebohá manželka Ľubomíra.
Rovnako aktívni boli v otcovom biznise aj jeho traja synovia – najstarší Ján a jeho mladší súrodenci, dvojičky Martin a Michal. Pomáhali napríklad v rámci údržbárskych prác, pri výrobe lavičiek či altánkov. „Jedno leto sme ako firma dostali zákazku obnoviť zelené odpadkové koše, ktoré boli rozmiestnené po sídliskách. A tak sme ich s ďalšími členmi firmy brúsili, natierali, striekali na ne nápisy a rozmiestňovali ich na pôvodné miesta. V zime sme posýpali chodníky a parkoviská,“ spomína Ján Homola, ktorý začal v rodinnej firme naplno pracovať ako prvý zo synov, pričom dnes je partnerom firmy Homola Furniture, ako aj ostatných rodinných firiem.
Neskôr sa z jednoduchších stolársko-tesárskych prác vyvinula a do portfólia zaradila aj výroba nábytku na mieru. Najprv išlo o individuálne kusy pre známych a až neskôr o ucelené kuchynské linky či obývacie zostavy pre regulárnych klientov či obchodníkov. Hoci synovia nábytok nikdy priamo nevyrábali, vždy boli súčasťou výrobného procesu, ktorý mal na starosti ich otec a majstri. Synovia stáli pri návrhoch, montáži, ale aj rozpočtoch a nasávali atmosféru jednotlivých procesov.
Presun stolárstva na syna
„Otec aj mama boli vždy opatrní. Raz, keď si išli brať úver, zavolali si aj nás a opýtali sa nás na názor. Boli sme iba stredoškoláci. Išlo však o jasný signál, že o veciach musíme uvažovať spoločne. Zároveň nás to naučilo uvedomovať si dôsledky svojich neskorších rozhodnutí nielen voči firme, ale aj voči celej rodine,“ hovorí pre TREND J. Homola, ktorý v minulosti uvažoval o kariére profesionálneho športovca.
Byť zápasníkom mu znemožnilo zranenie a ako bobista vedel, že nepatrí k špičke. A tak sa so športom čiastočne rozlúčil, na plný úväzok pokračoval v práci pre otca, ktorý mu odovzdal oddelenie stolárskej výroby a sám si ponechal len odvoz stavebného odpadu a upratovanie priemyselných objektov, ktoré však pomaly išlo do úzadia, až úplne zaniklo.
