„Všetky povolenia mám na pôvodnú živnosť. A hoci budem onedlho biznis prevádzať na deti, neviem, ako to urobím. Povolenia boli drahé a náročné, nechce sa mi ich znova vybavovať na eseročku, ktorú by som potom prepísal na nasledovníkov,“ hovorí Róbert Baránek, ktorý má v Plachtinciach pri Veľkom Krtíši syráreň s dvoma desiatkami pracovníkov.
Aj on je príkladom toho, ako menším a často rodinným firmám robia zložité podmienky na podnikanie problémy. Našťastie, to najpodstatnejšie v rodinnom podnikaní – prilákať do neho deti – sa mu už podarilo. Na farme so syrárňou a s pasienkami aj ovcami, ktorá má názov Plachtinská farma Baránek, už pracuje jeho syn i dcéra.
Plachtinská farma Baránek Zdroj: Maňo Štrauch
Štát malých zaťaží, ale podvodníkov nehľadá
Okrem zložitých a často sa meniacich podmienok na podnikanie mu prekáža, že to, čo štát nakáže, niekedy už tak striktne nekontroluje. Poctivec robí všetko, ako má, aj za cenu výdavkov navyše, no podvodníci unikajú a kazia trh.
Príkladom v potravinárstve je nedostatočná kontrola plnenia drahých hygienických noriem. „U mňa, čo som za hygienu nikdy nedostal pokutu, sú veterinári stále, no menšie prevádzky, ktoré robia syr v kuchyni, nikto nerieši. Práve tie sú najrizikovejšie a najčastejšie vyvolávajú nákazy kliešťovej encefalitídy z nedostatočne upraveného mlieka,“ upozorňuje R. Baránek s tým, že každá takáto nákaza nepriamo dopadá aj na jeho farmu. Ľudia pár týždňov ovčie výrobky nechcú od tradičných fariem a radšej ich kupujú v supermarketoch. Jeho vraj upozorňovali inšpektori len na administratívne nedostatky. Výrobky boli vždy bezpečné a neklamal ani na ich kvalite.
„Štátu sa drobní špekulanti hľadajú ťažšie, no je nepredstaviteľné, že v celej našej krtíšskej oblasti sme jedinou oficiálne prihlásenou syrárňou iba my. Kontroly by mali byť lepšie,“ pokračuje syrár. Častým neduhom je podľa neho aj klamanie spotrebiteľov, keď špekulanti primiešajú do ovčích a kozích syrov lacnejšiu kravskú surovinu, no vydávajú ich za jednodruhové syry. A to podnikateľa nekalo oberá o trhové pozície. Ako lož označuje aj tvrdenia mnohých predajcov syrov, že čisto ovčie korbáčiky sa nedajú vyrobiť, lebo ovčí syr sa nedá vyšúľať ako syr kravský. „Samozrejme, že my máme aj pravé ovčie korbáčiky a nite. Ale tie vždy vyžadujú väčší kumšt,“ hovorí R. Baránek.
O eurofondoch iba sníva
Prekážajú mu aj iné medzery vo vládnych politikách, ktoré sťažujú podnikanie. Len pár metrov od plota jeho farmy je pole fotovoltických panelov. K prítomnosti elektrárne sa ani nemohol vyjadriť. Podľa vládnych pravidiel nie je jej susedom. Stačilo, že developer na hranici pozemku špekulatívne urobil nový úzky pás a tak ho z povoľovacieho procesu vytlačil.
„Takéto neduhy by mal štát eliminovať,“ hovorí R. Baránek, ktorý dodnes nevie, ako sa slnečné elektrárne po dožití zlikvidujú. „Zostáva mi len veriť, že ju majitelia neprepíšu pred dožitím na nejakého bieleho koňa. Keď ju stavali, kamióny sem panely vozili celé týždne,“ hovorí syrár.
Plachtinská farma Baránek Zdroj: Miroslava Spodniaková
Sťažuje sa aj na netransparentnosť štátnych podpôr. Sám žiadal eurofondy na nákup dvoch nových chladiarenských nákladných áut. Nezískal ich, lebo v žiadosti nemal poznámky k daňovému priznaniu. V takých chvíľach si podľa neho malý podnikateľ pomyslí, že k fondom sa dá dostať len cez provízie. Všade to tak podľa neho nie je. „Jeden môj maďarský dodávateľ mlieka ma takmer vyhodil, keď som sa ho spýtal, aké všimné musel poslať do Budapešti za získané eurofondy,“ spomína R. Baránek.
