Prísľuby a hrozby umelej inteligencie. Ako ovplyvní globálnu ekonomiku?

Ekonómovia Goldman Sachs napríklad predpokladajú, že až 300 miliónov pracovných miest na plný úväzok by bolo možné v dôsledku najnovších objavov AI zautomatizovať a že dve tretiny pracovníkov v Európe a Spojených štátoch by mohli byť vystavené automatizácii založenej na AI. V pracovnom dokumente výskumníkov z OpenAI sa zistilo, že približne 80 percent pracovnej sily v USA by aspoň niektoré zo svojich úloh mohlo zautomatizovať zavedením veľkých jazykových modelov (LLM), ako je ChatGPT. A niektoré právnické firmy a marketéri už začali používať generatívne nástroje AI.

Stále však nie je jasné, či nové AI zlepšia produktivitu existujúcich zamestnancov tým, že im vezmú rutinné úlohy z rúk, alebo jednoducho urobia pracovníkov technologicky nadbytočnými. Mnoho bielych golierov by sa určite potešilo, keby nástroje AI mohli vykonávať nudné úlohy, ako je vedenie zápisníc počas stretnutí, odpovedanie na bežné otázky alebo podávanie žiadostí. Mnohí sa však domnievajú – ako nedávno tvrdili Daron Acemoglu a Simon Johnson –, že súčasné generatívne preteky v zbrojení v oblasti AI sú zamerané skôr na znižovanie nákladov nahradením pracovníkov algoritmami než na využitie sily týchto technológií na posilnenie ľudskej produktivity.

Ďalšou možnosťou je, že väčšina spoločností bude pomalšie prijímať túto technológiu z dôvodu nedostatku zručností a know-how. Ani to neznie príliš uspokojujúco. Hoci nové technológie často narúšajú živobytie a biznis, môžu tiež priniesť rast produktivity potrebný na zvýšenie príjmov a životnej úrovne. Po takmer dvoch desaťročiach extrémne pomalého rastu produktivity vo väčšine vyspelých ekonomík sa generatívna AI objavila práve vtedy, keď ju potrebujeme. Aby sme však zaistili, že prináša široko zdieľané výhody, musíme dbať na ponaučenia z predchádzajúcej vlny digitálnych inovácií.

Za posledných 20 rokov zmenili inovácie, ako sú smartfóny a bezdrôtové siete 4G a 5G, každodenný život, čo viedlo k vytvoreniu nových sektorov a obchodných modelov. Od roku 2021 strávil priemerný Američan na internete približne osem hodín denne, čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2011. Odvetvia cloud computingu a elektronického obchodu sa rýchlo rozrástli, čo odráža trh práce, na ktorom sú digitálne zručnosti čoraz viac predpokladom na získanie dobre platenej práce. Napriek tomuto technologickému pokroku bol rast produktivity od polovice 21. storočia žalostný.

Čo vysvetľuje túto ekonomickú hádanku? Aj keď je možné, že digitálne technológie jednoducho nie sú príliš produktívne, ich rozšírené prijatie naznačuje opak. Uveriteľnejším vysvetlením je, že si vyžaduje čas, kým ľudia prídu na to, ako najlepšie využiť nové technológie. Výsledkom je, že iba malá menšina spoločností v USA a Spojenom kráľovstve bola schopná použiť digitálne nástroje na zvýšenie svojej produktivity a napredovanie.