Priemerný Slovák za rok vypije 86 litrov alkoholických nápojov

Minimálne dve veľké pivá, tri deci vína a k tomu päť veľkých panákov niečoho ostrejšieho – toľko toho vypije priemerný Slovák za jediný týždeň. Ročne to predstavuje 86 litrov nápojov s obsahom alkoholu.

Údaj o celkovom objeme vypitých alkoholických nápojov však môže byť zavádzajúci. Zdalo by sa totiž, že v posledných rokoch významne klesá. V roku 2009 to bolo takmer 107 litrov, teda o 21 litrov viac. Lenže za týmto úbytkom sa skrýva pokles spotreby piva – z 81 litrov v roku 2009 na predvlaňajších 59 litrov. Spotreba vína a hlavne liehovín, na-opak, vzrástla: pri víne o tri percentá, pri liehovinách o osem percent. Slováci dnes zaťažujú svoj organizmus prakticky rovnakým množstvom etanolu ako pred dvadsiatimi rokmi.

Zradné panáky

Lekári varujú, že väčší podiel liehovín v slovenskom alkoholickom mixe zvyšuje zdravotné riziká. „Vysokokoncentrované nápoje výrazne chemicky poškodzujú sliznice tráviaceho traktu – pažeráka, žalúdka aj tenkého čreva. Človek dostane v nižšom množstve tekutiny výrazné množstvo etanolu, a tak sa spravidla pri pití destilátov dosahujú omnoho vyššie koncentrácie alkoholu v krvi konzumenta ako pri pití vysokoobjemového piva či vína,“ vysvetľuje prednosta Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine Ľubomír Straka. „Vyššia koncentrácia alkoholu v krvi navyše zvyšuje riziko vzniku závislosti,“ dodáva.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Slovensko ešte v roku 2019 patrilo medzi pivné krajiny. Priemerný človek vo veku nad pätnásť rokov vtedy dostal do tela 70 mililitrov alkoholu z piva, 44 mililitrov z vína a 68 mililitrov z liehovín.

Štatistický úrad SR má k dispozícii novšie údaje, ktoré sa však vzťahujú na všetkých obyvateľov bez rozdielu veku. Podľa nich bola priemerná týždenná spotreba prepočítaná na čistý lieh v prípade piva 46 mililitrov, pri víne 37 mililitrov a pri liehovinách 77 mililitrov.

Ľ. Straka upozorňuje, že čísla môžu byť v skutočnosti ešte vyššie, pretože štatistiky zachytávajú len oficiálne predávaný alkohol. „Pri pive je situácia najjednoduchšia, takmer nikto už pivo nevarí doma. Pri destilátoch a víne je situácia nepomerne zložitejšia, lebo mnoho ľudí si ich pripravuje doma aj vo veľkom, a to nehovoríme o ilegálnom dovoze destilátov,“ uvažuje odborník. Pivné kultúry, ako je tá česká, môžu byť zmapované pravdivejšie a v celkovom súčte nemusí platiť, že Česi sú tretí najväčší pijani na svete, ako uvádza WHO. Aj keď v pití piva sú stále majstri.

Aký veľký problém konzumácia alkoholu v jednotlivých štátoch predstavuje, ilustrujú aj ďalšie štatistiky. Eurostat používa na počítanie úmrtí jednoznačne spôsobených alkoholom diagnózu F10 – poruchy psychiky a správania spôsobené užitím alkoholu. Táto príčina úmrtia je na Slovensku čoraz častejšia, počas posledných desiatich rokov sa dostala nad priemer Európskej únie. V spomínanom Česku je dvakrát menej častá, zato Poliaci na ňu umierajú trikrát častejšie ako Slováci, Slovinci dokonca päťkrát častejšie.