Španielčinár, fotograf a zberateľ Michal Hertlík strávil cestovaním po Panamskej republike štvrť roka. Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu. Je zrejmé, že jeho najväčšou vášňou je cestovanie, objavovanie nových krajín a kultúr. Rád skúma ich zvyky, tradície a nevynechá žiadnu príležitosť na kontakt s miestnymi ľuďmi.
Do Panamy ho však priviedla hlavne túžba stráviť nejaký čas v pralese bez výdobytkov modernej doby a telefónneho signálu. Džungľa, v ruke mačeta, okolo Indiáni a oštepy. Taká bola jeho predstava, keď rozmýšľal, čo by chcel v doposiaľ nenavštívenej krajine vidieť a zažiť. Najskôr uvažoval, že kvôli tomu navštívi Malajziu alebo Indonéziu, no u milovníka Latinskej Ameriky nakoniec vyhrala Panama.
Mesto dvoch tvárí
Jeho prvé kroky viedli do Panama City. Ako hovorí M. Hertlík, do mesta dvoch tvárí. Nikde tak zreteľne ako práve v hlavnom meste podľa neho nebadať rozdiel medzi bohatstvom a chudobou. Ekonomickú prosperitu časti obyvateľstva symbolizuje pobrežie Cinta Costera. Okrem vysokých paliem sa tu týčia obrovské mrakodrapy naskladané jeden vedľa druhého. Združujú sa tu nadnárodné korporácie, pobočky zahraničných firiem, banky či luxusné hotely.
Zdroj: Michal Hertlík
Nájsť tu však možno aj väčší kus zelene. Konkrétne 16 hektárov z celkových 35 hektárov, na ktorých sa rozprestiera Cinta Costera. Stovky ľudí všetkých vekových kategórií sem večer chodia cvičiť a relaxovať. Sú tu pre nich vytvorené miesta so strojmi, basketbalové a futbalové ihriská, rampy pre skejtbordistov. Dá sa tu tiež praktizovať aerobik, hrať kriket, bicyklovať alebo len tak meditovať v komplexe japonských záhrad s umelým jazerom.
Desať minút od centra Panama City je zase Metropolitný národný park, ktorý bol vytvorený pred 32 rokmi. Má 265 hektárov a vstup sem je spoplatnený. Park má tri hlavné chodníky, ktoré sú dobre udržiavané a značené. Najpopulárnejšia trasa je Sendero Cienequita. Začína sa prechádzkou po hlavnej ceste a smeruje do lesa až k vyhliadke, odkiaľ vidieť záliv a Panamský kanál, prístav Balboa a zámky Miraflores.
Odvezú vás červení diabli
Späť do centra Panama City. Ulice hlavného mesta zapĺňajú žlté taxíky, okrem nich sa tú dá prepravovať aj metrom. Okrem toho sú tu ešte tri druhy autobusovej mestskej hromadnej dopravy. Štát prevádzkuje bielo-oranžové autobusy, ktoré sú podľa M. Hertlíka oproti slovenským vo veľmi dobrom stave, sú veľké a klimatizované. Stoja na presne určených zastávkach v presných časoch a nočnými spojmi sa nimi dá dostať kamkoľvek v krajine. Súkromné mikrobusy sú menšie, zmestí sa tam zhruba 30 ľudí. Chodia nonstop a stoja na znamenie.
Zdroj: Michal Hertlík
V autobusoch sa vodič sústredí na šoférovanie, lístky predáva jeho kolega, ktorý stojí pri dverách. Tie bývajú vždy otvorené, no niekedy autobusy dvere nemajú vôbec. Pre turistu najzaujímavejšími autobusmi sú takzvané diablos rojos – červení diabli. Sú veľké, pomaľované alebo polepené komiksovými postavičkami, známymi osobnosťami, prsnatými ženami alebo portrétom Ježiša. Obrazy sú doslova všade, aj na čelnom skle, pričom šofér má k dispozícii len úzky pás, cez ktorý sleduje premávku. Niektoré tieto autobusy sú vnútri prerobené tak, aby tam večer mohli robiť párty. Zmestí sa sem obmedzený počet ľudí, pričom ich vyhľadávajú hlavne bohatí turisti, ktorí sa v nich počas tanca a zábavy vozia po celom meste. Keď ich to omrzí, končia v baroch a na diskotékach, kde nepočuť inú ako latinskoamerickú hudbu.
Panama City volajú aj New York Strednej Ameriky. Aj M. Hertlík hovorí, že prechádzať sa medzi mrakodrapmi je ako prechádzať sa po Manhattane. Skutočný obraz Panamy však ponúka až oblasť za nimi. „Až keď zájdete za mrakodrapy, vidíte klasickú Panamu. Takú, ako vyzerá väčšina krajiny. Teda oveľa biednejšie príbytky, kde žije stredná až chudobná vrstva,“ opisuje cestovateľ. Dokazuje to fotkami zamrežovaných, ošarpaných, no veľmi pestrofarebných betónových domov. Pred nimi postávajú v tielkach, krátkych nohaviciach a šľapkách miestni, ktorí fajčia alebo len tak pozorujú okoloidúcich. „V Paname je stále 40 stupňov Celzia a nikomu sa nič nechce,“ hovorí o miestnych.
