Čo vás priviedlo k manažovaniu?
O manažmente som nikdy neuvažoval, chcel som byť počítačovým grafikom, novinárom alebo doktorom, lebo rodičia boli lekármi. Našťastie som mal vždy okolo seba ľudí, hlavne práve rodičov, čo ma nenásilne navigovali životom, takže som nakoniec vyštudoval manažment, špecializáciu manažment – marketing. S polročnou stážou v Holandsku, ktorá sa zameriavala na e-commerce. Teda spätne to vyzerá, že som išiel cielene po ceste manažéra. Ale keď som prvýkrát prišiel do Martinusu, bolo to bez akýchkoľvek ambícií, žiadne plány, ako z tejto firmy raz niečo obrovské vybudujeme. Veľmi ma to bavilo a hlavne to bavilo bratov Santusovcov, ktorí Martinus založili a mali jednoduchú webovú stránku. Celá moja kariéra sa vinie okolo Mira Santusa. Dovolím si povedať, že to bol taký môj mentor. Spolu s bratom Jožom mi dali šancu a začali sme spolu robiť e-shop.
Firma ako ihrisko na experimenty
Ako ste sa k tomu dostali?
Mne vlastne zmenila život kniha. Bolo to taká hrubizná kniha o programovaní, dlho som na ňu šetril, stála šesťsto korún, chodil som si ju do Martinusu obzerať. Keď som ju konečne mal, začal som sa z nej učiť a o pár týždňov som v Martinuse na základe ich knihy dostal možnosť programovať ich obchod. Celú víziu a hodnoty dal kníhkupectvu Miro Santus, on ma naučil mnoho vecí. Ale mal vážnu chorobu, ktorá progredovala, zomrel v máji pred desiatimi rokmi. Ale aj predtým trávil veľa času v nemocnici, tak som ho v mnohom zastupoval.
Profily nominovaných uverejňujeme postupne od 23. augusta. Hlasovanie v 14. ročníku ankety bude spustené 17. októbra a skončí sa 30. októbra. Víťaza vyhlásime 6. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2018.
Do Martinusu ste prišli ešte ako gymnazista.
Áno, v roku 2000. O tri roky som začal študovať manažment a, samozrejme, ako mladý a nadšený som chcel v praxi hneď uplatniť všetko, čo sme práve v škole preberali. Martinus sa stal mojím ihriskom na experimenty. Keď sme robili prieskum, vytvoril som superkomplikovaný dotazník, aby som vedel zistiť všetko, o čom sme sa učili. Dodnes myslím, že sú vo firme ľudia, ktorí tými mojimi pokusmi prešli.
Michal Meško Zdroj: Maňo Štrauch
To ešte nebola reálna pozícia vysokého manažéra.
Tým, že Miro Santus bol chorý a Jožo mal na starosti niektoré oblasti, ale nemal ambíciu to riadiť celé, tak to akoby ostalo na mne. Aby ste mi rozumeli, bavilo ma to, ale nemyslel som si, že to bude moja cesta. Kráčali sme po nej spoločne, až som teda šéf, CEO, neviem presne, aký konkrétny titul vlastne použiť. Teraz to vyzerá tak prirodzene, ale pred 15 rokmi som si vôbec nemyslel, že budem v Martinuse a dokonca ako šéf.
Čo ste využili z vysokej školy?
Veľakrát si uvedomujem, keď teraz rastieme a riešime rôzne výzvy, že tieto témy sme pred desiatimi-pätnástimi rokmi preberali v škole. Určite mi škola dala veľa v tom, že som videl množstvo oblastí, ktorým sa dá venovať, a vecí, ktoré treba riešiť. Nepríjemné je, že než sa k nim človek dostane v praxi, tak ich dosť veľa zabudne. Využívam, čo som sa naučil, ale nedá sa povedať, že som vyšiel zo školy vyzbrojený nástrojmi, ktoré by som vedel všetky používať. Skôr to bola taká ochutnávka, čo všetko sa dá, a niekedy varovanie, na čo si dať pozor. Výborné boli prípadové štúdie zo zahraničnej praxe, kde sa človek vie vcítiť do riešenia problémov.
Z hodnôt sa stáva maják
Ako docieliť, aby si rastúca firma udržala svoje hodnoty?
Nedá sa to spraviť stopercentne. Nerobíme si ilúziu o tom, že ten pocit, ktorý ste mali z pôvodného Martinusu v Martine pred takmer 30 rokmi, tu stále je. Boli to veci, ktoré zakladatelia Santusovci prenášali na ďalších ľudí. Podobne ako dieťa odkukáva od svojich rodičov a považuje za normálne to isté, čo oni. My sme si hodnoty formálne spísali pred piatimi či siedmimi rokmi. Spísali sme, ako reálne fungujeme a čo chceme, aby sa vo firme prejavovalo aj naďalej. Kým nás bolo málo, tak sme vedeli sami odhadnúť, kedy sme sa nezachovali najsprávnejšie. Keď už je firma väčšia, tak sa z hodnôt stáva maják, ku ktorému je vhodné si z času na čas určiť polohu, lebo je prirodzené, že loď sa niekedy vychýli.
Michal Meško Zdroj: Maňo Štrauch
Pýtam sa preto, že keď firmy rýchlo rastú, tak sa hodnoty môžu vytratiť.
Nikdy sme nemuseli naraz pridať tridsať ľudí k doterajším tridsiatim. Potom sa kultúra prenáša oveľa ťažšie. Keď však pribudnú dvaja, tak prinesú niečo nové, ale nedokážu úplne otočiť kormidlo. A ak si nesadneme, tak sa nejako prirodzene rozídeme.
Snažíme sa dať dokopy ľudí, ktorí veria podobným veciam ako my, majú chuť sa posúvať dopredu a pomáhať ľuďom
Aký význam pre vás malo spojenie s Gorilou?
V čase spájania to bola násobne menšia firma ako my. Nám sa tak podarilo zväčšiť objem na trhu, a keď máte objem, viete efektívnejšie využiť aj niektoré technológie. Chceli by sme tiež, aby pre nás Gorila bola akýmsi pieskoviskom, aby sme si mohli testovať veci, ktoré by sme na veľkom Martinuse nevedeli tak flexibilne otestovať.
Ako ste si vyberali cestu, ktorou sa bude Martinus uberať? Predsa len, mali ste úspešný e-shop a mohli ste predávať čokoľvek. Aj Amazon vyrástol pôvodne na knihách.
Asi pred desiatimi rokmi sme boli na križovatke, keď sme rozmýšľali, či budeme internetové kníhkupectvo alebo širokospektrálny obchod. Ľudia chceli kupovať cez internet aj iné veci ako knihy. Ale povedali sme si, že sme nevybudovali internetové kníhkupectvo preto, lebo je to najľahšia vec na svete. E-shop vznikol preto, aby vyriešil martinskému kníhkupectvu dva problémy: viac miesta na nové knihy a nedostatok peňazí na expanziu mimo Martina. No a na internete môžete mať nekonečnú ponuku a môžete tade zároveň obsluhovať celý svet. To bola tá prapodstata, ktorá nás bavila. Pamätám si, ako to rozhodnutie robiť len kníhkupectvo bolo oslobodzujúce. Pretože zrazu nemusíte rozmýšľať, ako budete oslovovať zákazníkov či nastavovať kampaň. Môžete klientov bez problémov osloviť „milí knihomoli“ a ako pozdrav napísať „príjemné čítanie“. Chceme ľudí pozývať do nášho sveta a ten sa točí okolo kníh.
