Malý trh e-kníh
Nepovedali ste si niekedy, že stávka na kamenné predajne sa nemusí vyplatiť? Nie je to tak dávno, čo sa hovorilo o budúcnosti, ktorá bude viac e-knihová. Nakoniec sú tržby za e-knihy na Slovensku stále v jednotkách percent.
Presne si pamätám ten obraz, ako sedím v hoteli vo Frankfurte v roku 2009 alebo 2010 a mám pocit, že nám ušiel vlak. Hlavnou témou frankfurtského veľtrhu boli e-knihy a intenzívne som cítil, že už dva roky sme s tým niečo mali robiť.
Michal Meško Zdroj: Maňo Štrauch
A čo ste s tým napokon urobili?
Bol som vtedy krátko po škole, pritiahli sme jedného chalana z fakulty manažmentu, mal úlohu spraviť prieskum trhu, ako by sme mohli uchopiť e-knihy. Napísal výborný report aj s návrhmi, ako by to mohlo fungovať na Slovensku. Zamestnali sme ho, do pár mesiacov sme vytvorili jednoduchý systém na predaj a správu e-kníh. Dnes máme možno 80 – 90 percent slovenského trhu, akurát ten trh je malý. V tržbách má možno jeden a pol percenta.
Čím to je, že sa neuchytili?
V USA to bolo dvadsať percent, čo rozhodne nie je málo, aj keď sa počítalo s polovicou. Takto spätne sa to ľahko analyzuje, ale v tom Frankfurte som bol naozaj presvedčený, že sme zaspali dobu. Kniha nie je len fyzický predmet, má vôňu, je v nej emócia. Ľudia akoby v tom digitalizovanom svete viac oceňovali fyzický kontakt, preto sú plné kníhkupectvá aj kaviarne v nich. Aj vtedy sme to tak cítili, len sme si možno mysleli, že sme v menšine. Som geek, ale nedokázal som na čítačku prejsť okamžite. Čítal som na nej skôr pre ten pocit, že robím niečo moderné. No nebol to rovnaký zážitok ako papierová kniha. Čítačka je racio, je efektívna, máte v nej tisíc kníh, môžete si zväčšovať písmenká. Ale kniha má emóciu. Keď čítam niečo, čo ma baví ako e-kniha, hovorím si, že si tú knihu kúpim aj papierovú. Lebo ju chcem mať v poličke. Možno raz príde lepšia technológia, ale kniha je tu stovky rokov v dokonalej forme.
Hľadanie rovnováhy medzi stabilitou a krehkosťou vo firme je náročné, ale zároveň fascinujúce
Kam sa váš biznis posunie?
Pre mňa bolo vždy dôležitejšie vedieť, ako veci robíme, nie nevyhnutne, kam presne smerujeme. To klišé, že cesta je dôležitejšia ako cieľ, pre nás fungovalo. Uvedomil som si to až spätne. Sme najväčšie internetové kníhkupectvo, ale nie preto, že sme to tak plánovali. Miro vravieval: „Robme to ako pre svokru,“ aby to čo najviac ľudí dokázalo používať. Mali sme šťastie a stálo nás to veľa roboty. Na to, že robíme takú bežnú vec ako predaj kníh, máme šťastie, že môžeme robiť veci tak, ako ich robíme. Zároveň sú to knihy, niečo absolútne esenciálne, emotívne a hodnotné. Na to, ako často o knihách hovorím, ich neviem výstižne pomenovať.
Michal Meško Zdroj: Maňo Štrauch
Ak má z vás človek príjemný pocit z internetu, dá sa to ľahko pokaziť jedným nepríjemným predavačom v predajni. Ako sa to dá zladiť?
Mali sme šťastie na ľudí, ktorých sme pritiahli do Martinusu. Nemáme jediného MBA, nemáme biznis plán spred desiatich rokov, ktorého sme sa pevne držali. Ako to zladiť? No nedá vám to robiť to inak. Nechcem sa stále vyhovárať na šťastie, je to proste veľa malých dielikov, ktoré dohromady tvoria unikátnu skladačku. Je prakticky nemožné to skopírovať. Obdivujem veľa firiem, poznám ich príbehy a aj tak by som to v nich dokázal grandiózne pokašľať.
Máte čuch na ľudí vo firme?
Snažíme sa dať dokopy ľudí, ktorí veria podobným veciam ako my, majú chuť sa posúvať dopredu a pomáhať ľuďom. Niekedy sem začali prichádzať ľudia s nesprávnymi očakávaniami, že je tu zasľúbená zem, kde všetko dokonale funguje. Potom narazia na to, že realita zvnútra vyzerá inak. Niekedy sme to manažovanie očakávaní sami nezvládli. Doteraz sa učíme hovoriť si nepríjemné veci, lebo sme tu dlhoroční kolegovia – kamaráti. Ale už sme zistili, že keď si to nepovieme, tak sa nám to v budúcnosti vráti. Nemôžeme si hovoriť, že všetko je super, lebo nie je.
Šablóny by nesedeli
Ako si vyberáte miesta pre nové kníhkupectvá?
Najčastejšie sú to nákupné centrá, Obchodná ulica v Bratislave je pre nás jediná výnimka. Centrá zmenili nákupné správanie ľudí a mestské priestory im nedokázali konkurovať. My sme vyskúšali malý priestor na Obchodnej a povedali sme si, že ak to bude fungovať, otvoríme ďalšie. Dnes ich máme desať.
Kam sa ešte chcete posunúť?
Cieľový stav je medzi 14 až 18. Sú ešte miesta na mape, kde by sme radi otvorili Martinus. Radi uvažujeme o každom kníhkupectve individuálne, každé je trochu iné – farba nábytku, koberce, osvetlenie. Príkladom je Cubicon v Bratislave, predtým tam bola iná sieť, ale zavreli ho, lebo to proste nešlo. Dohodli sme podmienky a zariskovali sme a roky je to dobre fungujúce kníhkupectvo. Prispôsobili sme sa neštandardnému priestoru a je to jediná predajňa, kde je kaviareň väčšia ako samotné kníhkupectvo. Ak by sme mali na všetky predajne štandardizované plány, tak takú predajňu v živote neotvoríme, lebo by to nesedelo do šablón.
Zatiaľ prevažuje internet
Aký je pomer predaja cez internet a v predajniach?
V blízkom čase sa to vyrovná na polovicu, ale zatiaľ prevažuje internet. Tam je jasná matematika: ak otvoríme ešte tri kníhkupectvá, tak sa to vyrovná. Je zaujímavé, že jeden internetový obchod má rovnaký výtlak ako 14 kníhkupectiev. Nechceme pozerať oddelene na internetový a predajňový biznis. Človek si sem príde po objednávku, prezrie si novinky, začíta sa. Alebo nevie niečo nájsť, tak mu to pri pokladni objednáme a zajtra mu to príde domov. Skrátka nechceme riešiť, aký je to kanál.
Vlani ste prerábali web. Ako sa na to pozeráte ako človek, ktorý programoval martinusovský e-shop?
Vtedy sme to robili pocitovo a tak to niekedy aj vyzeralo. Priznám sa, že mi niekedy chýba ten pocit, ako som pri programovaní vedel pretaviť myšlienky do kódu, ktorý využili tisícky zákazníkov. Na druhej strane, mám obrovský rešpekt pred tým, čo vlani ten tím s webom dokázal.
Michal Meško Zdroj: Maňo Štrauch
Ako vo firme riadite a organizujete prácu?
Sme firma, ktorá má veľmi málo mítingov, niekedy to je až na škodu. Ale keď niekedy počujeme od známych, že manažérska porada trvala štyri hodiny a to bola krátka, tak sme radi, že tu to veľmi neriešime. Snažíme sa využívať čo najviac technológie, čo je zahlcujúce, ale efektívne. Necítim sa ako manažér, človek, ktorý má v malíčku všetky procesy a systémy riadenia. Martinus vnímam ako niečo veľmi stabilné a zároveň krehké. Stojí na viacerých pilieroch, ale stále je závislý od desiatok a stoviek ľudí. Od toho, ako rýchlo zareagujeme na chyby a ako sa z nich poučíme, od toho, či budeme dostatočne odvážni.
To však nezávisí len od vás, ale aj od ľudí vo firme.
Milujem samoriadiacich ľudí, nie som manažér, ktorý má všetky termíny v malíčku. Moja úloha je niekedy naozaj nezavadzať ľuďom a učím sa, ako zavadzať menej. Som rád, že dokážeme pritiahnuť ľudí, ktorí sa chcú učiť, často nevedia všetko potrebné, ale majú chuť učiť sa. Mnohí úprimne milujú knihy. Ale tak to je aj pri iných obchodoch, napríklad športových. Preto bolo také oslobodzujúce povedať si, že budeme robiť kníhkupectvo. Považujem za privilégium, že môžeme ľuďom prinášať knihy.
Michal Meško (34)
je spolumajiteľom kníhkupectva Martinus a zároveň jeho riaditeľom. Z kamenného martinského kníhkupectva postupne vybudoval najväčší knižný e-shop na Slovensku a zároveň sieť kamenných kníhkupectiev.
Partneri projektu: