Cesta na Maldivy
Z viac ako 1 190 ostrovov Maldív som si vybrala dvanásť. Keďže som sa snažila počas mesiaca na Maldivách spoznať toho čo najviac, výber nebol jednoduchý. Ale nakoniec sa mi podarilo navštíviť šesť ostrovov počas denných výletov a na ďalších šiestich som aj nocovala. Dohromady som sedemnásť dní skúmala miestne ostrovy, prevažne Thoddoo a Gaafaru. Zvyšných jedenásť dní som relaxovala v štyroch strediskách.
Okrem Maldivčanov v nich pracujú aj cudzinci, ale do styku s miestnym životom sa ako turisti vlastne vôbec nedostanete. Pracovníci stredísk bývajú v tzv. staff village, čo je časť vyhradená iba pre zamestnancov. Preto sa zameriam na pobyt na miestnom ostrove Thoddoo, kde som strávila prvé dni. Iba na miestnom ostrove je totiž možnosť spoznať, akí Maldivčania naozaj sú a ako naozaj žijú.
Po pristátí na medzinárodnom letisku Velana ma už čaká Nihan, manažér Summer Inn Thoddoo hotela, kde budem bývať prvých 11 dní môjho pobytu. Podáva mi fľašu s vodou a nasadáme na prvú loď, ktorá nás za pár minút odvezie z letiska do Malé. Počas hodinového čakania na ďalšiu loď si dávame v jednej z mnohých kaviarní čerstvý džús z papáje. Je tu vlhko dusno a premávka v Malé je hrozná.
Zdroj: Alexandra Kováčová
Kaviareň je plná miestnych mužov, zahalené ženy tam skoro vôbec nevidno. Dozvedám sa, že je normálne, že kým sa miestne ženy starajú doma o rodinu, varia, upratujú či poctivo pracujú niekde v kancelárii, ich polovičky si počas práce niekoľkokrát denne odskočia na kávu rozobrať svoje biznis nápady.
Keď konečne nastupujem na loď smerom na sever na ostrov Thoddoo, Nihan sľubuje, že sa tam o pár dní uvidíme. Cesta loďou je utrpenie. Už chápem, prečo sa ma Nihan pýtal, či trpím morskou chorobou. Počasie totiž nie je najlepšie a vysoké vlny hádžu loďou sem a tam. Žalúdok väčšiny Maldivčanov to nevydrží, zamestnanec lode im podáva mikroténové vrecká. Namiesto hodinovej cesty tak tŕpnem ako jediný turista na lodi dve a pol hodiny, snažím sa pozerať do diaľky a jemne dýchať.
Keď konečne dorazíme na Thoddoo, v prístave ma čaká Ali, recepčný z hotela. Motorkou ma spolu s kufrom odvezie do hotela. Novučký hotel s ôsmimi izbami sa nachádza len minútu cesty od prístavu, rovno oproti obrovskému futbalovému ihrisku.
Plachí moslimovia
Ako vidím už prvý deň, Maldivy sú naozaj vo veľa veciach iné, ako by som čakala. Aj Maldivčania. Možno to bude tým, že o Maldivách vieme často z médií iba to, aké sú drahé a luxusné. Ale s týmto život miestnych to nemá nič spoločné. Vďaka blízkosti Maldív k Srí Lanke a Indii by človek povedal, že budú Maldivčania rovnako otravní ako Indovia, snažiac sa zarobiť čo najviac. Farbou pokožky si sú síce podobní, ale vystupovaním a charakterom ani náhodou. Štyri týždne na Maldivách ma presvedčili, že ich obyvatelia sú milí, často plachí a spočiatku utiahnutí. Nikto vám nebude nič nasilu vnucovať, ani suveníry, ktoré nepotrebujete.
Zdroj: Alexandra Kováčová
Najotvorenejšie sú asi deti, ktoré po mne bežne vykrikujú na ulici a chcú sa so mnou odfotiť či dokonca naháňať po detskom ihrisku pri západe slnka. Dospelí sa väčšinou iba zasmejú či pozdravia kývnutím hlavy alebo ruky. Na dlhšie konverzácie to pri prechádzkach dedinou nie je. Najviac sa dozvedám sledovaním života miestnych alebo od sprievodcov a recepčných. Keďže moja návšteva v septembri je mimo hlavnej sezóny, na Thoddoo je v rovnakom čase iba desať až dvadsať ďalších turistov. Jediná som na ostrove sama, a nie vo dvojici.
