Zrejme nikoho neprekvapím tvrdením, že slovenské poľnohospodárstvo sa postupne vyľudňuje. Podľa oficiálnych štatistík dnes v agrosektore na Slovensku pracujú necelé štyri percentá zamestnanej populácie, čo je približne 50-tisíc ľudí. V porovnaní s obdobím pred revolúciou v roku 1989 tak hovoríme o poklese o 85 percent.

Na vyššie spomenuté čísla sa dá nazerať rôzne. Pozitívne i negatívne. Pozitívom je, že sme ako krajina vyspeli a čísla sú okrem iného čiastočným odzrkadlením efektívnejších postupov či mechanizácie práce, v ktorej ľudí nahradili stroje. Čo je výborná správa. Len z našej praxe na farmách viem potvrdiť, že napríklad slepačiu farmu s počtom 37-tisíc sliepok vo voľnom výbehu a dennou produkciou cez 33-tisíc vajec dokáže obslúžiť päť ľudí a jedna plne digitalizovaná linka. Také niečo by bolo pred tridsiatimi rokmi nemožné.

O negatívach by sa dalo písať veľa. Ale ak chceme, aby naše poľnohospodárstvo prežilo, písať nestačí. Prínos agrosektora do národného hospodárstva je nepopierateľný. Preto hľadáme cesty, ako tento trend čiastočne zvrátiť. Dáta totiž ukazujú aj to, že priemerný vek zamestnancov v agrosektore za tie tri dekády vzrástol o 10 rokov a dnes je na hranici 50 rokov. Ľudia v preddôchodkom veku tak predstavujú až polovicu zo všetkých ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve. Najhoršie je na tom skupina mladých vo veku od 18 do 24 rokov, ktorí tvoria len päť percent z celkového počtu zamestnancov.

A je to práve táto veková kategória, na ktorej musíme popracovať najviac. Vytvoriť jej vzťah k poľnohospodárstvu. Tá totiž môže nielen do odvetvia postupne prinášať viac inovácií, zvýšiť konkurencieschopnosť, ale taktiež spomaliť odchod ľudí z vidieka.

Jednou z ciest, ktorou sa vydávame aj my, je dať šancu deťom žijúcich v detských domovoch, slabších sociálnych pomeroch či marginalizovaných skupinách a „adoptovať“ si ich ako svojich budúcich zamestnancov. Dať im šancu na lepší život, ukázať im perspektívu a naučiť ich postarať sa samých o seba. To je totiž jeden z hlavných problémov detí, keď opúšťajú detské domovy. Každý rok tak urobí asi 300 z nich, pre ktoré je život mimo domova extrémne náročný.

Duálne vzdelávanie, najmä v priemyselnej oblasti, ukazuje, že táto cesta by mohla fungovať aj v poľnohospodárstve. Ak by mali farmy možnosť pracovať s mladými od skoršieho veku, zaistiť im financovanie štúdia, prax, poskytnúť štipendium, postupne ich „vychovať“ pre pracovný trh a po dovŕšení dospelosti im zaistiť nielen stálu prácu, ale aj bývanie, mohla by to byť výhra pre všetky strany.

Tomáš Kohút

Od roku 2018 pôsobí na poste generálneho riaditeľa poľnohospodárskej spoločnosti Sanagro, ktorá spravuje jedenásť družstiev na západnom a strednom Slovensku. Pred nástupom do Sanagra päť rokov riadil obchodnú divíziu spoločnosti Raven. V minulosti pôsobil ako finančný riaditeľ spoločnosti Edymax a zastával riadiace posty v spoločnostiach Elcom, Nábytok Mikušincová či Hofatex.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora