V debate o minimálnej mzde si väčšina ľudí kladie nesprávnu otázku

Už šesť rokov musia firmy v inzerátoch povinne zverejňovať ponúkanú mzdu a novému zamestnancovi nesmú dať menej, ako inzerovali. Výnimku majú pozície vo verejnom sektore, kde sú platy tabuľkové. Navrhovatelia teda chápu, že každý uchádzač nemôže dostať rovnako, ale musia zohľadniť prax či vzdelanie. No od firiem to vyžadujú.

Oficiálnym dôvodom tejto byrokratickej povinnosti je snaha pomôcť ľuďom dostať v práci viac. To znie chvályhodne. No negatívne to ovplyvňuje práve najzraniteľnejších. Keďže nedodržanie nariadenia sa trestá pokutami, firmy sú v zvláštnej pozícii. Ak napíšu príliš málo, môžu odradiť skúsenejších adeptov. Ak ponúknu veľa, pripravia sa o možnosť zamestnať namiesto skúseného seniora talentovaného juniora, ktorého treba zaúčať, čo firmu niečo stojí.

Pri minimálnej mzde je to ešte zložitejšie. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky rast minimálnej mzdy negatívne zasahuje mladých ľudí bez skúseností, ktorí nemajú trhu práce čo ponúknuť. Ich situácia môže mať rôzne príčiny od rebelského postoja k učeniu až po sociálne vylúčenie.

Isté je, že sú to ľudia, ktorých síce štát v rámci povinnej školskej dochádzky vzdelával, ale nedovzdelal. A teraz odkazuje firmám: My sme ho nenaučili, tak to urob ty. Povieme ti, koľko mu musíš platiť, a ešte nám pošli plné odvody. Pre štát je pritom jednoznačne výhodnejšie prehodiť na firmy náklady na tých, ktorých nedokázal pripraviť na trh práce. Namiesto poďakovania im však ešte komplikuje situáciu.

Debata o minimálnej mzde sa nešťastne zužuje na otázku, či ide o sumu, ktorá umožňuje slušný život. Odpoveď znie nie. Menej sa hovorí o tom, či minimálna mzda nie je spolu s odvodmi príliš vysoká na zamestnávanie ľudí na pozíciách s mimoriadne nízkou pridanou hodnotu. Firmy totiž nie sú povinné dotovať pracovné miesta.

Verejná debata sa nešťastne drží v rovine, že minimálna mzda je celoživotný stav. Lenže nemusí byť. Namieste je však obava, že čím vyššia bude minimálna mzda, tým menej budú tvorcovia verejnej politiky ochotní hľadať riešenia, aby ľudia nemuseli ostať na najslabšie platených pozíciách.