Rezort spravodlivosti chystá úpravu v oblasti zvereneckých fondov. O správe a ochrane rodinného majetku sa TREND rozprával s partnermi advokátskej kancelárie Havel & Partners Davidom Neveselým a Štěpánom Štarhom.
Ako často sa v praxi stretávate so scenárom, že deti nedokážu udržať rodinné firmy?
Š. Š.: Naša ekonomika je príliš mladá na to, aby sa dali robiť v tejto veci korektné závery. Svetový trend je však taký, že odovzdanie druhej generácii sa podarí asi tridsiatim percentám rodín, pri tretej generácii je to niekde okolo desiatich percent.
D. N.: Predpokladám, že v česko- -slovenskom priestore to môže byť v úvodnej fáze ešte menej, pretože tradícia odovzdania rodinného podnikania sa ešte len buduje. Na začiatku 90. rokov neexistovalo mnohogeneračné podnikanie a veľa detí nebolo vychovávaných s vedomím dlhodobosti a preberania firmy. Podnikatelia často nemali čas vychovať si potenciálnych nástupcov. Je preto logické, že často využívanou formou odovzdania je aj predaj spoločnosti.
V Česku funguje zákon o zvereneckom fonde už šesť rokov. Na čo by si malo dať Slovensko pozor?
D. N.: Treba povedať, že v poňatí našej kancelárie zverenecký fond primárne nie je miesto, kde sa kumuluje majetok. Podobne je to aj pri významných rodinách na Západe. Zverenecký fond používame ako formu ochrany súkromného vlastníctva a redistribučné miesto pre rodinu a ďalších beneficientov, miesto, kde sa rozhoduje o podpore rodičov, detí a ich vzdelaní, zdraví, projektoch. Podstatná časť správy sa formálne vykonáva pre klientov na oveľa familiárnejšej platforme, ktorá má charakter rodinného holdingu. Ten v kombinácii so zvereneckým fondom umožňuje veľmi efektívnu ochranu aj dlhodobú správu majetku.
Aj rodinné firmy potrebujú lídrov. Akí majú byť? Odpovedajú firemní poradcovia
Š. Š.: Veľkým limitom zvereneckých fondov je nezávislosť riadenia od beneficientov, čo niekedy klientom nevyhovuje, a preto pristupujeme k riešeniu využívajúcemu rodinné fondy v podobe nadačných fondov s oveľa flexibilnejšou úpravou alebo profesionálnych správcov. V úprave tejto činnosti vidíme veľkú tému, pretože správcom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ale nie právnická osoba, čo limituje možnosti profesionalizácie odboru. Popularitu u slovenských klientov získava aj rodinná nadácia.
Ako by mala byť riešená otázka správcu zvereneckého fondu?
Š. Š.: Veľmi by som sa prihováral za to, aby bol na Slovensku umožnený výkon správy aj právnickým osobám a aby podliehal rozumnej regulácii či mal povinnú vyššiu úroveň poistenia. V tradičných trastových krajinách vykonávajú tento servis špecializované poradenské zoskupenia či advokátske kancelárie.
Na čo by nemal zakladateľ firmy pri koncipovaní štatútu fondu zabudnúť?
D. N.: Život prináša veľa zmien a nečakaných situácií, štatút rodinného fondu preto treba napísať dostatočne flexibilne a rozumne, aby majetok mohol byť inteligentne spravovaný, ochránený a mohol efektívne poskytovať dlhodobú podporu rodine. Budúci správca nemusí rozumieť do detailu biznisu zakladateľov firmy. Má mať preto schopnosť nájsť niekoho, kto riadenie firmy prevezme. V neposlednom rade treba rodinu o celom projekte fondu informovať. Len ak sa rodina so zámerom stotožní a bude mu rozumieť, môže rodinný fond dlhodobo fungovať.
Pokiaľ nechce zakladateľ využiť zverenecký fond, ako najlepšie ošetriť medzigeneračný transfer kapitálu?
D. N.: Popri zvereneckom fonde je to rodinný fond v podobe nadačného fondu. Ak ani tento inštitút nie je to, čo klient hľadá, nezostáva nič iné len tradičná, no pomerne zastaraná úprava dedičského práva, ktorej základ bol položený v hlbokom socializme, keď sa o rodinných firmách ani nesnívalo a jediným distribuovateľným majetkom bol podiel v bytovom družstve.
Š. Š.: Ani preto súčasná úprava závetu na Slovensku nereaguje na logické požiadavky klientov, ako je napríklad šľachtický štandard, teda nerozdrobiteľnosť rodinného majetku, postupná distribúcia majetku – eliminácia majetkového nárazu, teda prípady, keď mladý človek zdedí imanie, s ktorým môže zaobchádzať okamžite bez limitov, a ochrana pred prevodmi majetku mimo pokrvného príbuzenstva v dôsledku rodinných „búrok“ alebo tragických udalostí.
S akými inými výzvami pri generačnom prechode firiem alebo pri ich správe sa najčastejšie stretávate (nielen) pri rodinných firmách?
D. N.: Požiadavky klientov sú veľmi podobné – ochrana ako hlavný cieľ, inteligentná správa, celistvosť, daňová, právna a nákladová efektivita a bezpečnosť. Veľkou výzvou je zvyčajne zabezpečiť, aby rodina štruktúru prijala. Tu vystupujeme z roly právnikov a preberáme úlohu mediátorov a moderátorov. Takáto diskusia obohacuje nielen nás, ale aj klientov. Pomerne často nám do štruktúry navrhnutej oteckom zasahujú s veľmi výstižnými vstupmi nielen manželky, ale aj deti.
