V Česku je súdržnosť rodinných firiem menšia než na Slovensku, hovoria advokáti

Ako riešia dedičské otázky majitelia nadnárodných firiem?

Š. Š.: V prípade nadnárodných spoločností treba dvojnásobne myslieť na ochranu majetku, nedeliteľnosť podielu, nástupníctvo a smerovanie. Napríklad rodina Porsche Piech vďaka efektívnej a progresívnej štruktúre držby aj s minoritným podielom prakticky riadi skupinu Volkswagen. A princíp riešenia, ktorý využíva, je natoľko jednoduchý, že ho možno ľahko implementovať aj lokálne.

D. N.: Veľké rodiny používajú rovnaké modely ochrany, ktoré vďaka inštitútu rodinných fondov môžu využívať aj naši klienti. Pripomínam, že jedným z ich cieľov je eliminácia dosahu pravidiel dedičského práva jasným nastavením vôle rodičov vo vzťahu k majetku, ktorý vybudovali.

Je rozdiel v tom, čo riešia rodinné firmy v Česku a na Slovensku? 

D. N.: Nie je, naznačené témy sú univerzálne pre západný svet. Na Slovensku pozorujeme väčší trend v zapájaní detí do podnikania. Keď sa pozriete na významných slovenských podnikateľov mimo investičných skupín, drvivá väčšina má potomkov v orgánoch alebo inak zapojených do podnikania. V Česku nevnímame takú súdržnosť rodín ako na Slovensku. V Česku je oveľa častejšia filantropická aktivita rodinných štruktúr a nastavenie ich pomerne veľkorysých pravidiel.

Koronakríza núti aj rodinné firmy prehodnocovať biznisový model. S akou flexibilitou zo strany firiem ste sa počas koronakrízy stretli?

Š. Š.: Výhodou rodinných firiem je ich flexibilita, menšia korporátnosť, a teda schopnosť prispôsobiť sa promptne situácii a ochrániť svoje aktíva. Všeobecne platí, že rodinné firmy sú väčšinou bližšie svojim pracovníkom a panujú v nich často užšie vzťahy medzi majiteľmi a zamestnancami. Často sme pri rodinných firmách pred krízou videli, s akou enormnou snahou sa snažia pomáhať dlhoročným zamestnancom v ťažkých životných chvíľach. Ťažko si predstaviť, že by bezmenná korporácia zachránila pracovné miesto a ponechala si vodiča, ktorý má dočasne zákaz šoférovať, alebo zamestnanca, ktorý si „požičal“ firemné vozidlo a pod vplyvom alkoholu ho zastavila polícia. Počas koronakrízy je však veľa rodinných firiem nútených prehodnotiť postoj aj v týchto otázkach. Majitelia na vlastnej koži cítia, že im „špliecha na členky“. Ukazuje sa, že aj oni sú v takejto situácii schopní rýchlo prijímať ťažké rozhodnutia. To platí najmä o rodinných firmách, v ktorých sa do vedenia zapojila už aj druhá generácia. Niektorí mi dokonca povedali, že v tejto situácii cítia väčšiu slobodu v rozhodovaní a prijímaní ťažkých rozhodnutí.

D. N.: Súčasne treba pripomenúť, že práve rodinné firmy sú typické tým, že myslia na zadné dvere, disponujú často väčšími rezervami a sú pripravené robiť viac ústupkov než pobočky zahraničných koncernov, pre ktoré lokálny trh nemusí byť kľúčový. To v kombinácii s lokálnou spolupatričnosťou a zodpovednosťou k ľuďom vedie v čase krízy k inšpiratívnym projektom, ktorých cieľom je zachrániť pracovné miesta či vstúpiť na dovtedy nedostupný trh.

Aké konkrétne nástroje najčastejšie využívajú rodinné firmy v čase prebiehajúcej pandémie?

D. N.: Platí, že záujem o väčšiu ochranu privátneho majetku rastie vždy, keď sa v spoločnosti či ekonomike niečo deje alebo keď podnikateľa či jeho blízke okolie zasiahne iná nepriazeň osudu, ako napríklad choroba člena rodiny. A tak je to aj teraz počas prebiehajúcej pandémie, pretože ani majetok nie je imúnny proti koronavírusu. Registrujeme nezvyčajne vysoký dopyt napríklad po reštrukturalizácii držby a správy vybraného privátneho majetku, zvyčajne nehnuteľností, vzhľadom na riziká, ktoré súčasnosť prináša, vrátane obáv z budúcnosti.

Bežné začínajú byť aj exity či vstupy investorov ako záchrana. Na čo si pri vstupe investora treba dať najväčší pozor?

D. N.: Toto je téma na samostatný článok či seminár, ale primárne treba zvážiť naturel, záujmy, prístup a prínos investora. Veľmi dobre nastaviť pravidlá vzájomnej koexistencie aj pre prípad problémov a rovnako ako v mnohých vzťahoch neponáhľať sa, lebo trpezlivosť ruže prináša.

David Neveselý (44)
vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Je expertom na oblasť fúzií, na právo obchodných spoločností, kolektívneho investovania a finančné právo. Poskytuje právno-daňové poradenstvo pre privátnych klientov.

Štěpán Štarha (35)
ukončil Právnickú fakultu a Ekonomicko-správnu fakultu Masarykovej univerzity v Brne. Skúsenosti získal na John Marshall Law School v Chicagu. Je expert na zmluvné právo, právo duševného a priemyselného vlastníctva, ako aj medzinárodné súkromné právo. Poskytuje právno-daňové poradenstvo privátnym klientom.