Emisie skleníkových plynov sa hromadia v atmosfére, v dôsledku čoho dochádza k otepľovaniu Zeme. Pre bodavý a vodný hmyz, ktoré šíria maláriu či choleru, je zmena klímy dobrou správou, keďže sa im najlepšie darí práve v teplom a vlhkom prostredí. Extrémne počasie podľa Bloombergu situáciu pravdepodobne ešte viac zhorší.
Nebezpečné patogény
Candida auris, nový typ kvasinky prvýkrát pozorovaný v roku 2009, sa s rastúcimi teplotami začal čoraz viac šíriť svetom. Hoci pre zdravých ľudí nie je nebezpečný, chorých a ľudí s invazívnymi zdravotnými zariadeniami môže vážne ohroziť na živote. Kvasinka je navyše často je odolná voči bežne používaným antimykotikám.
Počet prípadov v Spojených štátoch vzrástol zo 173 v roku 2017 na 2 377 v roku 2022. Niektoré prípady môžu byť smrteľné, pričom analýza 192 hospitalizovaných pacientov v rovnakom období ukázala, že zhruba tretina hospitalizácií skončila smrťou.
Teplejšie počasie môže predĺžiť život a rozšíriť oblasť výskytu komárov a iných škodcov schopných prenášať patogény. V niektorých častiach Európy už dlhšie a častejšie obdobia tepla zvýšili životnosť kliešťov, ktoré šíria krymsko-konžskú hemoragickú horúčku. Vírus spôsobuje smrteľné krvácanie a zlyhanie orgánov v 30 percentách prípadov.
Otepľovanie morí takisto predstavuje riziko. Baktérii Vibrio vulnificus, ktorá spôsobuje infekcie rán či gastroenteritídu, sa darí najmä v teplých vodách a z trópov sa dostala až k pobrežiu Spojených štátov. Vedcov v súvislosti s globálnym otepľovaním znepokojuje aj roztápanie ľadovcov, ktoré môže do sveta „vypustiť“ prastaré „zombie“ vírusy.
Extrémne počasie prináša vlastné riziká. Záplavy môžu zvýšiť šírenie baktérie spôsobujúcej leptospirózu, ktorá poškodzuje obličky. Suchá zas prospievajú hantavírusom napádajúcim obličky a dýchacie ústrojenstvo. Prenášajú ich krtkovia a iné hlodavce, ktoré si v blízkosti ľudských príbytkov alebo priamo v nich hľadajú potravu.
Desivé prognózy
Svetová zdravotnícka organizácia označila zmenu klímy za „najväčšiu hrozbu pre ľudstvo“. Svetová banka zas predpokladá, že vplyvom extrémneho tepla, chudoby, šírenia hnačkových ochorení, malárie či horúčky dengue zomrie do roku 2050 až 21 miliónov ľudí.
Najviac ohrozenou skupinou sú obyvatelia krajín bez odolných zdravotníckych systémov. Vyššiemu riziku budú vystavení aj ľudia s oslabeným imunitným systémom, respiračnými a kardiovaskulárnymi ochoreniami či trpiaci sezónnymi alergiami. Vedci revíziou vyše 77 tisíc štúdií z roku 2022 dospeli k záveru, že z 375 infekčných chorôb môže zmena klímy v rôznej miere zhoršiť až 218 (58 percent) z nich.
Ďalšie dôležité správy
