Západ nemôže v žiadnom prípade ohroziť Rusko, preto je ideálny nepriateľ

T. Snyder tvrdí, že strata ilúzie po rozpade Sovietskeho zväzu - a budúcnosti ako takej - prispela k vzniku fenoménu, ktorý nazýva „politika večnosti“. Jej ideálnym predstaviteľom je podľa neho aktuálny ruský prezident: „Politika večnosti ľuďom nič nesľubuje a v jej centre je národ s cyklickým príbehom opakujúcich sa krívd.“

V takejto atmosfére sa vytráca osobná zodpovednosť. Skrátka, nepriateľ tu bol a bude, bez ohľadu na to, čo urobíme. Niečo podobné sa deje aj na Západe od čias finančnej krízy spred desiatich rokov. Odvtedy má pozitívne očakávania do budúcnosti čoraz menej Američanov i Európanov.

Politici večnosti sa nás pokúšajú (často úspešne) presvedčiť, že vlády nedokážu pomôcť spoločnosti ako takej. A že ju môžu len ochrániť pred hrozbami. Inými slovami, v ľuďoch vzbudzujú strach.

Striedanie frustrácie a triumfu

Alebo ešte inak: politici večnosti sa snažia umelo vyrobiť krízu a manipulovať ňou vyvolanými emóciami. Je to efektívna taktika. Politici ňou odpútavajú pozornosť od vlastnej neschopnosti reformovať spoločnosť k niečomu lepšiemu.

Namiesto toho vedú občana, aby