Slovenské vysoké školy a univerzity by mohli byť lepšie hodnotené, ak budú riešiť aj zamestnanosť svojich absolventov, píše spravodajský web RTVS. Ako príklad uvádza Bratislavský kraj, kde je 302 nezamestnaných absolventov, z ktorých vyše 40 percent je v evidencii úradov práce menej ako tri mesiace, zvyšní nemajú prácu dlhšie ako 3 mesiace po skončení štúdia.
Predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Zuzana Hozlárová tvrdí, že technické smery nemajú so zamestnanosťou problém, komplikáciám však čelia najmä humanitné odbory. Nevýhodou podľa študentov je najmä požiadavka praxe, pričom mnoho študijných odborov ňou nedisponuje, alebo nie je platená. „Nie všetci študenti a študentky si môžu dovoliť pracovať zadarmo,“ tvrdí Hozlárová.
Chýbajúca prax zase znamená pre zamestnávateľa viac práce. Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský popísal situáciu takto: „Nemajú žiadne praktické skúsenosti s prácou. Nevedia sa sami rozhodovať, s každou hlúposťou chodia za zamestnávateľom, vyhovárajú sa, školy ich neučia samostatnosti.“
Vysoké školy sa preto zaviazali vo výkonnostných zmluvách, že vykonajú také zmeny, ktoré znížia podiel nezamestnaných absolventov. V prípade úspechu získajú viac financií. Minister školstva popísal zmeny ako približovanie sa praxi a orientácia na komunikáciu s trhom práce.
V praxi by to zrejme smerovalo aj k vytváraniu nových odborov. „Dal by sa vytvoriť nový odbor, ktorý by bol kombináciou IT a časti medicínskeho vzdelania základného. Lekárovi by minimalizovali ten čas, ktorý on strávi s chystaním materiálov do počítača. Urýchlila by sa diagnostika aj liečba pacienta,“ myslí si Daniel Pella, rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Ďalšie dôležité správy
