Nedávno sa vedci zo Stanfordovej univerzity začali zaoberať otázkou, prečo identické laboratórne myši vyšľachtené pomocou rovnakej DNA starli rôznym spôsobom. Niektoré zvládali kognitívne testy na výbornú a boli čulé ešte aj v pokročilom veku, iné mali problém chodiť a riešiť jednoduché úlohy.
Vedci tak začali nad starnutím uvažovať úplne inak a upriamili pozornosť na jednotlivé orgány, nie telo ako celok. Podľa ich hypotézy starnú rôzne orgány rozdielnym tempom, čo v konečnom dôsledku vplýva aj na rozvoj konkrétnych chorôb. Vedci zo Stanfordu naozaj zistili, že ľudia, ktorých srdce starne rýchlejšie než ostatné orgány, majú oveľa vyššie riziko srdcového zlyhania. Respondenti, ktorých mozog starol najpomalšie, zas majú v starobe o 80 percent nižšiu pravdepodobnosť rozvoja demencie.
Výskum teda naznačuje, že starnutie nie je striktne časové a nezávisí iba od veku. Vplýva naň aj genetika človeka či dokonca aj životný štýl. Dobrou správou je, že tento proces možno do istej miery dostať pod kontrolu a prípadne ho zrýchliť alebo spomaliť. To sa však ľahšie povie, než urobí, pretože človek by najprv musel presne vedieť, na ktoré orgány sa zamerať, čo mu veda zatiaľ neumožňuje.
Význam biologického veku
Starnutie je oveľa nepredvídateľnejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. „Dve geneticky rovnaké zvieratá žijúce v rovnakých podmienkach a kŕmené tou istou stravou môžu s vekom vykazovať v rôznom časovom horizonte rozdielne molekulárne zmeny, rozdielny úpadok funkcií a choroby,“ vysvetlil denníku Washington Post vedúci autor štúdie o starnutí orgánov Tony Wyss-Coray zo Stanfordovej univerzity.
To, čo tieto zvieratá zvyčajne odlišuje, je ich biologický vek. Práve ten je jadrom výskumu v oblasti starnutia orgánov. Chronologický vek jednotlivca závisí od dátumu narodenia. Biologický hodnotí, ako dobre telo funguje a môže sa od chronologického líšiť aj o desiatky rokov. Nejeden nadšenec biohackingu sa totiž ešte aj v 50ke môže pochváliť biologickým vekom tridsiatnikov.
Štúdia na myšiach a niektoré ďalšie výskumy naznačujú, že poradie starnutia orgánov môže ovplyvniť celkové zdravie. Rýchlejšie starnúce orgány zvyšujú riziko rozvoja ochorení v pokročilom veku. Starnutie môže byť istým spôsobom aj „nákazlivé“, pretože orgány, ktoré začnú starnúť ako prvé, môžu do okolia uvoľňovať biochemikálie, ktoré tento proces spustia v iných častiach tela.
Hľadá sa príčina
Vedci zo Stanfordu zistili, že vek orgánov možno ovplyvniť. Telo respondentov, ktorí fajčili, pili alkohol a konzumovali veľké množstvo spracovaných potravín, starlo rýchlejšie než v prípade ľudí, ktorí pravidelne cvičili či jedli mastné ryby.
Zaujímavé je, že užívanie estrogénu takisto výrazne ovplyvnilo starnutie orgánov u žien v menopauze. Tie, ktoré prijímali estrogén, mali relatívne mladší imunitný systém, pečeň a tepny v porovnaní s tými, ktoré ho neprijímali.
Vedci zatiaľ nevedia, prečo a ako strava, cvičenie, hormóny a iné aspekty životného štýlu ovplyvňujú starnutie orgánov. V skutočnosti ešte stále nedokážu presne určiť, prečo jednotlivé orgány starnú rôznou rýchlosťou. Rolu môže zohrávať genetika, životný štýl, duševná pohoda alebo ich kombinácia či ani jeden z týchto faktorov.
Ďalšie dôležité správy
