Gréci boli počas krízy v eurozóne vykresľovaní ako lenivci, no v skutočnosti za týždeň odpracujú viac hodín než ktorýkoľvek iný Európan. Údajne pracovitejší Nemci zas patria medzi tých, ktorí pracujú najmenej. Tento rozdiel sa zrejme ešte viac prehĺbi, keďže Grécko prijalo nový zákon umožňujúci niektorým gréckym firmám zaviesť šesťdňový pracovný týždeň. Stalo sa tak prvým štátom v Európe, ktorý ide proti trendu experimentálneho skracovania pracovného týždňa na prilákanie talentov.
Nový zákon má pomôcť riešiť nedostatok pracovnej sily, ktorý vznikol po odchode vyše milióna ľudí v produktívnom veku z krajiny medzi rokmi 2010 a 2022. Okrem toho čelí Grécko „tikajúcej časovanej bombe“ v podobe demografického poklesu, keďže očakávaná dĺžka života sa zvyšuje, zatiaľ čo pôrodnosť klesá.
Automatizácia krajiny zameranej na cestovný ruch je náročnou úlohou. Zisk pracovnej sily zo zahraničia takisto, keďže krajina zaviedla podľa svojich slov tvrdú, no spravodlivú imigračnú politiku. Grécko sa preto uchýlilo k jedinému realizovateľnému riešeniu – vyžmýkať z existujúcich pracovníkov viac hodín.
Tento experiment by mali pozorne sledovať aj ostatné európske krajiny. Kontinent sa totiž snaží vyťažiť z technologického pokroku a rastúcej životnej úrovne viac voľného času pre obyvateľov. Zároveň však rovnako ako Grécko zápasí s nedostatkom pracovnej sily a demografickým poklesom, no navyše aj stagnáciou produktivity.
Francúzsko sa problém snaží vyriešiť tým, že do práce zapája ľudí, ktorí by inak odišli do dôchodku. Taliansko podpisuje dohody o získaní zahraničných pracovníkov a Nemecko zvyšuje financovanie materských a základných škôl s cieľom uľahčiť ženám návrat do práce. Európa aj naďalej dúfa, že príchod umelej inteligencie a následná automatizácia zvýšia produktivitu.
Ďalšie dôležité správy
