Produktivita práce v Česku sa od rozdelenia Československa zvýšila o 84,6 percenta. Z výnimkou rokov 1997, 2008, 2009, 2016 sa vždy medziročne zvyšovala, priemerný ročný nárast bol o 2,4 percenta. Vyplýva to z analýzy, ktorú ČTK poskytla Hospodárska komora ČR. Podľa komory ale česká produktivita práce stále nedosahuje európsky priemer. Na jej zvýšenie je potrebné, aby sa tuzemské firmy zamerali na inovácie a výrobu s vysokou pridanou hodnotou.
Produktivita práce vyjadruje hrubý domáci produkt prepočítaný na odpracovanú hodinu. V uplynulých 30 rokoch väčšinou medziročne rástla, najviac v roku 2001, keď sa zvýšila o 7,7 percenta. Pokles produktivity práce zaznamenalo Česko len štyrikrát, najhlbší bol o 2,3 percenta počas finančnej krízy v roku 2009.
Slovensko predbehlo Česko v roku 2010
Z krajín Visegrádu (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) malo Česko na začiatku 90. rokov minulého storočia v produktivite práce najlepšiu východiskovú pozíciu. V roku 2010 ho ale predbehlo Slovensko. „Česká republika mala v 90. rokoch z krajín V4 najvyššiu produktivitu práce a udržala si ju až do ekonomickej krízy v roku 2009. Po nej ale zrýchlilo dynamiku svojho rastu Slovensko a predbehlo nielen Maďarsko, ale aj Českú republiku,“ uviedol prezident Hospodárskej komory Vladimír Dlhý. V súčasnosti podľa neho rýchlo rastie produktivita práce v Poľsku, ktoré v roku 2016 predbehlo Maďarsko a blíži sa Česku.
Česká produktivita práce sa približuje západným krajinám, zatiaľ ale nedosiahla priemer Európskej únie. Podľa Hospodárskej komory je to tiež dôvod, prečo mzdy českých zamestnancov nedosahujú priemerné mzdy v Nemecku alebo v Rakúsku. Pre zlepšenie vývoja produktivity práce, a následne aj zlepšenie výkonnosti ekonomiky ako celku, je podľa komory kľúčový prechod k ekonomickým činnostiam s vyššou pridanou hodnotou.
„Ak chceme, aby ľudia mali vyššiu životnú úroveň a mzdy im rástli viac aj reálne, teda po očistení od inflácie, musí sa zvýšiť produktivita práce. To sa dá dosiahnuť investíciami firiem do výkonnejších strojov, orientáciou na inovácie a produkciu s vysokou pridanou hodnotou, ale aj zmenou organizácie práce,“ uviedol Dlouhý. Upozornil tiež, že k nižšej produktivite práce prispieva aj neproduktívna agenda, ktorú musia firmy venovať administratívnej záťaži.
Ďalšie dôležité správy
