Trochu prikrášlený životopis, fingovaná návšteva zubára, predstieranie aktivity namiesto skutočnej práci s počítačom. Medzi zamestnancami sa rozvinul fenomén nazývaný „tichá dovolenka“. Sú čoraz kreatívnejší vo vytváraní dojmu, že pracujú na diaľku v nádeji, že si nikto nevšimne pokles produktivity.
Odpovedať na desiaty email dňa s margaritou v ruke na pláži znie oveľa príjemnejšie než spoza kancelárskeho stola. Na druhej strane rozšírené sú deprimujúce stavy na pracovisku, keď ľudia cítia taký tlak v práci, že nemôžu skutočne vypnúť alebo dokonca oznámiť šéfovi, že pracujú mimo bydliska.
„Môže ísť o otázku psychologickej bezpečnosti alebo jej nedostatku, kedy sa zamestnanec necíti, že môže otvorene hovoriť so svojím manažérom o skutočnom voľne,“ povedala koučka a zakladateľka spoločnosti Next Step Partners Rebecca Zuckerová pre Business Insider. „Sme dospelí ľudia, a nejde o to, kde alebo kedy pracujeme, ale či robíme to, čo máme urobiť“.
Prieskumná agentúra Harris Poll zistila sa, že 28 percent pracovníkov si vzalo voľno bez toho, aby to oznámili šéfom; v podstate boli mimo kancelárie, ale nie „oficiálne“. Tejto praxe sa ujali najmä mileniáli, pričom 37 percent priznalo, že tajne odišli z práce.
Až 83 percent respondentov pritom uviedlo, že sú spokojní s formou platenej dovolenky poskytnutej od zamestnávateľa. Problém ale spočíva v tom, že zamestnanci nemajú pocit, že môžu skutočne využiť voľno, ktoré dostali.
Osem z desiatich pracovníkov nevyužilo maximálne povolené množstvo platenej dovolenky; niektorí cítia tlak byť vždy k dispozícii, zatiaľ čo iní uviedli ako dôvod vysoké pracovné zaťaženie. Takmer polovica sa bála požiadať o voľno, tri štvrtiny by si priali, aby mali lepšie ohodnotené prestávky.
Existuje množstvo výskumov, ktoré ukazujú, že voľno zlepšuje duševné a fyzické zdravie, znižuje stres a zvyšuje produktivitu. Dokonca aj samotné plánovanie dovolenky už robí ľudí šťastnejšími.