Každý človek pociťuje túžbu nadväzovať zmysluplné vzťahy s inými ľuďmi. Potrebuje ich rovnako ako jedlo, vodu či kyslík. Osamelosť vyvoláva v tele podobné reakcie ako hlad a smäd. „Z vedeckého hľadiska môžeme osamelosť opísať ako rozpor medzi tým, čo si vo vzťahovej rovine želáme, a tým, čo máme,“ vysvetlila pre Business Insider neurovedkyňa Stephanie Cacioppoová.
Keď sa človek cíti osamelo, jeho telo prechádza do režimu prežitia. Osamelosť aktivuje sympatický nervový systém, ktorý mobilizuje telo v extrémnych situáciách, akými sú stres či ohrozenie života. Osamelosť zároveň ovplyvňuje oblasti mozgu úzko spojené s láskou a snaží sa túto emóciu vypnúť. Výskumníci to nazývajú paradox osamelosti.
Mozog osamelého človeka považuje cudzích za menej dôveryhodných a väčšiu hrozbu zároveň. Tento stav ale iba viac prehlbuje pocity izolácie a úzkosti. Osamelosť môže navyše vyvolať reťazovú reakciu, ktorá vyústi do vážnych zdravotných problémov.
Chronická osamelosť dokáže časom narušiť spánkový režim. Viaceré štúdie preukázali, že osamelých ľudí trápi prerušovaný spánok. Ich telo sa ich totiž podvedome snaží chrániť pred vonkajšími hrozbami.
Osamelosť zhoršuje aj imunitu, následkom čoho sú ľudia náchylnejší na vznik chorôb. Telo osamelého človeka sa pripravuje na boj proti vonkajším hrozbám, akými sú infekcie, čo vyvolá zápalovú reakciu. Tieto zmeny v imunitnom systéme môžu časom viesť k rozvoju chronických ochorení. „Mnohé výskumy potvrdili, že vyššie hladiny zápalu v tele prispievajú k rozvoju srdcovocievnych ochorení a cukrovky,“ varovala neurovedkyňa Keely Muscatellová.
Slabé sociálne vzťahy, sociálna izolácia a osamelosť zvyšujú riziko srdcovocievnich ochorení o 29 percent a riziko mŕtvice o 32 percent. Ak osamelosť trvá dostatočne dlho, môže mať negatívny vplyv na hipokampus a amygdalu, čo môže prispieť k zhoršeniu pamäte či dokonca zhoršeniu kognitívnych schopností a demencii.
Ďalšie dôležité správy
