Balík rozhodnutí európskej komisie o rozšírení EÚ za rok 2023 predstavuje významný krok v stratégii rozširovania EÚ, pretože odporúča rokovania s Ukrajinou a Moldavskom, uznanie štatútu kandidátskej krajiny pre Gruzínsko a potenciálne prístupové rozhovory s Bosnou a Hercegovinou. V balíku sa hodnotí pokrok Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska, Turecka, Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska a zameriava sa na vykonávanie reforiem a budúce priority. Významné reformy Ukrajiny a Moldavska podnietili odporúčanie na prístupové rozhovory, ktoré sú podmienené ďalšími kľúčovými opatreniami. Kandidatúra Gruzínska závisí od ďalších krokov, zatiaľ čo rokovania s Bosnou a Hercegovinou závisia od splnenia kritérií členstva.
Predsedníčka európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila záväzok EÚ k rozširovaniu a uviedla historické, hospodárske a geopolitické výhody. Kandidátsky štatút Ukrajiny na členstvo v EÚ podnietil reformy napriek pretrvávajúcemu konfliktu, pričom, podľa správy komisie, bol zaznamenaný výrazný pokrok v oblasti transparentnosti súdnictva, protikorupčných opatrení a zosúladenia s právnymi predpismi EÚ. Pokrok Moldavska zahŕňa reformu súdnictva, protikorupčné úsilie a zlepšenie verejnej správy. Gruzínsko dosiahlo pokrok v oblasti rodovej rovnosti, reformy súdnictva a ochrany ľudských práv, hoci na získanie kandidatúry sú potrebné ďalšie kroky.
Plán rastu pre západný Balkán
Európska komisia spustila nový plán rastu pre západný Balkán v hodnote 6 miliárd eur na podporu hospodárskeho rastu a sociálno-ekonomickej konvergencie pred vstupom do EÚ. Tento plán na roky 2024 - 2027 sa zameriava na reformy a investície s cieľom urýchliť proces rozširovania a hospodársku expanziu. Zahŕňa granty vo výške 2 miliárd eur a zvýhodnené pôžičky vo výške 4 miliárd eur, pričom platby sú podmienené splnením reforiem.
Ústredným prvkom plánu sú štyri piliere:
- Posilnenie hospodárskej integrácie s jednotným trhom EÚ vrátane voľného pohybu tovaru a služieb, prístupu pracovníkov, integrácie SEPA, uľahčenia cestnej dopravy, integrácie trhu s energiou, zjednotenia digitálneho trhu a integrácie dodávateľského reťazca.
- Posilnenie hospodárskej integrácie v rámci západného Balkánu prostredníctvom spoločného regionálneho trhu, ktorý by mohol potenciálne zvýšiť výkonnosť ich ekonomík o 10 percent.
- Urýchlenie zásadných reforiem podporujúcich členstvo v EÚ, udržateľný hospodársky rast, prilákanie zahraničných investícií a regionálna stabilita.
- Zvýšenie finančnej podpory prostredníctvom nástroja na podporu reforiem a rastu, podmienené sociálno-ekonomickými a inými reformami.
Každý partner zo západného Balkánu sa vyzýva, aby na základe existujúcich odporúčaní vypracoval program reforiem na podporu rastu a konvergencie v rámci tohto plánu.
Tento návrh v súčasnosti posudzuje európsky parlament a Rada. Po jeho prijatí partneri zo západného Balkánu predložia svoje reformné programy na obdobie rokov 2024 - 2027. Predpokladom je zapojenie Srbska a Kosova do dialógu o normalizácii vzťahov, ktorý sprostredkúva EÚ.
Poslanci európskeho parlamentu navrhujú spôsoby ako zabezpečiť kritické materiály pre EÚ
Európska únia prostredníctvom poslancov európskeho parlamentu a španielskeho predsedníctva dosiahla dohodu o Akte o kritických surovinách, ktorého cieľom je zlepšiť dodávky strategických surovín a posilniť konkurencieschopnosť a suverenitu EÚ. Tento právny predpis sa zameriava na zefektívnenie procesov, podporu inovácií, podporu malých a stredných podnikov (MSP) a podporu ťažby a výroby šetrnej k životnému prostrediu.
Medzi kľúčové aspekty zákona patria:
- Ekonomické stimuly a stabilný podnikateľský rámec pre projekty ťažby a recyklácie so zjednodušenými a zrýchlenými postupmi udeľovania povolení.
- Dôraz na zabezpečenie strategických partnerstiev s tretími krajinami s cieľom diverzifikovať dodávky surovín do EÚ. To zahŕňa dlhodobé dohody zahŕňajúce prenos poznatkov a technológií, odbornú prípravu a dodržiavanie vysokých ekologických noriem.
- Silný dôraz na výskum a inovácie náhradných materiálov a výrobných procesov.
- Ciele obehového hospodárstva zamerané na extrakciu materiálov z odpadových produktov
- Zníženie byrokratických prekážok pre podniky a to najmä pre malé a stredné podniky.
Neformálna dohoda čaká na schválenie Parlamentom a Radou, aby sa stala zákonom, pričom hlasovanie vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku je naplánované na 7. decembra.
Tento návrh zákona má za cieľom riešiť závislosť EÚ od kritických surovín, ako je kobalt a lítium, ktoré sú nevyhnutné pre ekologický a digitálny prechod. Vzhľadom na geopolitické napätie, je zabezpečenie týchto materiálov kľúčové pre hospodársku odolnosť, technologické prvenstvo a strategickú autonómiu EÚ.
Mobilita zručných pracovníkov má byť posilnená aj pre občanov tretích krajín
V reakcii na pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily a demografické zmeny európska komisia predstavila balík opatrení zameraných na zručnosti a mobilitu talentov, ktorý je kľúčovým prvkom európskeho roka zručností a ktorého cieľom je zvýšiť príťažlivosť EÚ pre medzinárodné talenty a uľahčiť mobilitu v rámci Únie.
Hlavným prvkom balíka je zásobník talentov EÚ (EU talent pool), ktorý má uľahčiť nábor uchádzačov o zamestnanie z krajín mimo EÚ do odvetví EÚ, ktoré čelia nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Cieľom tejto platformy, ktorú členské štáty podporujú na dobrovoľnej báze, je zefektívniť proces medzinárodného náboru.
Okrem toho balík zahŕňa talentové partnerstvá s krajinami mimo EÚ, ktoré podporujú mobilitu za prácou a odbornou prípravou. Kvalifikovaní účastníci dostanú preukaz partnerstva talentov, ktorý označuje ich zručnosti a kvalifikáciu. Komisia tiež navrhuje zjednodušiť proces uznávania kvalifikácií z krajín mimo EÚ, aby sa lepšie zosúladil s normami EÚ.
Významnou súčasťou balíka je odporúčanie Rady ,,Európa v pohybe", ktoré sa zameriava na zvýšenie vzdelávacej mobility v rôznych odvetviach vzdelávania a odbornej prípravy, pričom konkrétne ciele sú stanovené do roku 2030.
Komisia nariaďuje členským štátom aby zaviedli opatrenia pre ekologickú obnovu
Európska komisia vyjadrila svoj súhlas s predbežnou dohodou o zákone o obnove prírody, ktorú dosiahli európsky parlament a Rada. Cieľom tohto zákona, ktorý je kľúčový pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, je posilniť odolnosť Európy voči účinkom zmeny klímy. Nariaďuje členským štátom, aby do roku 2030 vykonali opatrenia na obnovu aspoň 20 percent územia EÚ a morí, pričom dlhodobým cieľom je obnoviť všetky potrebné ekosystémy do roku 2050.
Táto iniciatíva je v súlade so záväzkami EÚ v rámci globálneho rámca pre biodiverzitu Kunming-Montreal, ktorý bol stanovený na konferencii COP15 o biodiverzite v decembri 2022. V zákone sa od členských štátov vyžaduje, aby vypracovali národné plány obnovy prispôsobené miestnym ekosystémom a podmienkam a aby do procesu plánovania zapojili miestne komunity a občiansku spoločnosť. Tieto plány sa budú týkať rôznych ekosystémov vrátane suchozemských a morských biotopov, mestských ekosystémov, riek, záplavových oblastí a podobne.
Ďalším krokom je formálne prijatie nariadenia európskym parlamentom a Radou, po ktorom nadobudne účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Od členských štátov sa potom očakáva, že do dvoch rokov predložia Komisii svoje počiatočné plány obnovy prírody.
Ďalšie dôležité správy
