Nespokojnosť s ekonomikou bola jedným z hlavných motívov pre voličov Republikánov v nedávnych amerických voľbách. Prispela k porážke viceprezidentky Kamaly Harrisovej Donaldom Trumpom. Podobne aj vlády vo Veľkej Británii a Japonsku čelili volebným stratám, čiastočne pre rozhorčenie voličov nad vysokými životnými nákladmi.
Podľa prieskumov budú dôsledky inflácie ovplyvňovať aj voľby v Nemecku a Kanade. „Trvá istý čas, kým sa prudké zvýšenie cien strávi v rámci volebného cyklu,“ vysvetlil pre Financial Times profesor politológie na University of Manchester Robert Ford. „Inflácia je pre bežných voličov skutočne ukončená až vtedy, keď si zvyknú na nové cenové úrovne… A tam sme ešte nedospeli.“
Priemerná inflácia v krajinách OECD klesla v septembri na najnižšiu úroveň od leta 2021 a v polovici členských krajín vrátane Veľkej Británie, Talianska, Francúzska a Kanady, už dosahuje cieľ dve percentá stanovený centrálnymi bankami. Napriek tomu spotrebiteľská dôvera zostáva o 1,7 percenta nižšia ako pred pandémiou, čo odráža nespokojnosť s vysokými životnými nákladmi. Hoci mzdy teraz rastú rýchlejšie ako ceny, reálne príjmy vo viacerých veľkých ekonomikách len nedávno prekonali predpandemické úrovne.
Dolár je naša mena, ale váš problém, povedal kedysi John Connally. Mena otrasie zvyškom sveta
Priemerné ceny v krajinách OECD boli v septembri 2024 o približne 30 percent vyššie ako v decembri 2019, teda pred nástupom pandémie, ktorá spustila sériu šokov a opatrení. Tieto spolu s plnohodnotnou inváziou Ruska na Ukrajinu poháňali inflačnú vlnu.
„[Spotrebitelia] pozerajú na svoje účty za energie alebo na nákupy potravín a dochádzajú k záveru, že tieto náklady neklesajú, takže kríza životných nákladov stále pretrváva,“ uviedol ekonóm z konzultantskej spoločnosti Capital Economics Paul Dales.
Profesorka ekonómie na University of Massachusetts Amherst Isabella Weberová upozornila, že „prudké nárasty inflácie môžu destabilizovať“ celé spoločnosti a politické systémy. Vyspelé ekonomiky podľa nej nezažili vysokú infláciu od 70. rokov; rast cien sa týka hlavne základných tovarov ako potraviny, bývanie, energia a doprava. „Keď pracujúci ľudia chodia spať hladní, strácajú dôveru v systém a veľmi sa hnevajú na štát,“ dodala.
Ďalšie dôležité správy
