Väčšina ľudí po sviatkoch plných obžerstva priberie nejaký ten kilogram navyše. Ako mnohí, aj britský profesor genetickej epidemiológie Tim Spector by ešte pred desiatimi rokmi zvalil vinu na zlé gény. Dnes to vidí inak. „Viem, že genetika mi rozdala nejaké karty, no rozhodujúcim faktorom je spôsob, akým ich zahrám,“ vysvetlil pre Telegraph.
Prelomový objav
Spector a jeho kolegovia dlho dúfali, že keď sa im podarí zistiť, akú majú určité gény funkciu, tak tie problematické jednoducho zablokujú liekmi a nadobro tým vyriešia všetky moderné problémy ľudstva vrátane zlého duševného zdravia, cukrovky, obezity, ochorení srdca a rakoviny.
V roku 1993 preto založil Britský register dvojčiat, ktorého úlohou bolo objaviť dedičné zložky chorôb. Prvé štúdie odhalili, že identické dvojčatá budú mať s väčšou pravdepodobnosťou rovnakú hmotnosť a stavbu tela než neidentické dvojčatá. Oveľa viac než na celkové množstvo tuku však vplývala dedičnosť na to, v ktorej časti tela sa usadí.
Tento objav odštartoval honbu za genetickými príčinami extrémnej nadváhy. Vedcom sa o niečo neskôr podarilo objaviť prvý veľký „gén obezity“, ktorý nazvali FTO. Ich nadšenie ale trvalo iba krátko, keďže čoskoro odhalili ďalších tisíc génov, ktoré mali súvis s týmto stavom.
„Nebolo to také jednoduché, ako sme si mysleli,“ dodal Spector s tým, že aj FTO vysvetľoval iba jedno percento prípadov. Vedci preto dospeli k záveru, že kľúčovú úlohu musia zohrávať aj ďalšie faktory. Nasledujúce štúdie odhalili stovky možných mechanizmov nielen v metabolizme, ale aj v mozgu, ktoré mali vplyv na hormóny čriev a signály pre pocity hladu a sýtosti. Patria medzi ne napríklad aj dráhy GLP-1, pričom práve na tie cielia lieky proti cukrovke a obezite, akými sú Ozempic či Wegovy.
Spiace gény
Dobrou správou je, že aj keď priberanie na váhe ovplyvňujú tisíce génov, za posledných 40 rokov sa nezmenili. Zlou správou je, že miera obezity vo svete aj napriek tomu stúpla trojnásobne. V pradávnom boji medzi prírodou a výchovou tak výchova získala prevahu. „Prostredie, v ktorom žijeme, je veľkou súčasťou tohto príbehu. Často môže nad genetikou vyhrať,“ vysvetlil Spector.
Gény síce určujú, či je človek náchylný na vznik cukrovky 2. typu, no do hry vstupujú až vtedy, keď sa jedinec ocitne v potravinovo škodlivom prostredí, ktoré navyše poškodzuje črevný mikrobióm. „Gény sa nezmenili, ale naše potravinové prostredie sa zmenilo drasticky,“ dodal expert a poukázal na rozmach ultraspracovaných potravín.
„Predstavte si, že máte sto ľudí. Polovica z nich sú schopní plavci a druhá polovica nevie plávať vôbec. Keď sú na suchu, nedokážete ich rozoznať. Keď sú vo vode, rozdiel sa rýchlo ukáže,“ vysvetlil expert.
Pozor na podvody
Mnohí ľudia sa snažia schudnúť pomocou na mieru vytvoreného jedálnička, ktorý im firmy vytvoria pomocou analýzy DNA. Výsledky sú väčšinou spoľahlivé iba v prípade hŕstky konkrétnych potravín. Dokážu napríklad určiť schopnosť organizmu metabolizovať kofeín, alkohol či laktózu. „Väčšina genetických testov týkajúcich sa toho, ako telo zvláda iné potraviny, živiny alebo vitamíny, je úplne zbytočná alebo falošná. Spoliehať sa na genetiku, aby nám povedala, aké potraviny by sme mali jesť, je strata času a peňazí,“ dodal Spector.
Podľa neho je jedno, aké má človek gény, pretože kľúčom k zdraviu je správna strava a prospešné potravinové prostredie. Odporučil preto z jedálnička úplne vyradiť ultraspracované potraviny a zaradiť doň viac rastlinnej potravy.
Ďalšie dôležité správy
