V bohatých krajinách žije dovedna zhruba 250 miliónov ľudí patriacich do generácie Z (ročníky 1997 až 2012). Približne polovica z nich už pracuje. Keďže ich vplyv čoraz viac rastie, firmy, vlády a investori by ich mali skúsiť pochopiť, píše Economist.
Členov generácie Z síce trápia depresie a pocity úzkosti viac než ich predchodcov, z finančného hľadiska sú na tom mimoriadne dobre. Nezamestnanosť mladých ľudí z bohatých krajín je na úrovni 13 percent, čo je najmenej od roku 1991. Mnohí totiž študovali predmety, vďaka ktorým si dokázali ľahko nájsť prácu hneď po škole.
V Británii a Spojených štátoch sa generácia Z vyhýba humanitným odborom. Uprednostňuje užitočnejšiu špecializáciu ako napríklad ekonómia a inžinierstvo. Okrem toho značne profituje aj z napätého trhu práce. Ak chcú dnešní mladí ľudia viac peňazí, dokážu v prípade potreby bez najmenších problémov zmeniť zamestnávateľa.
Hodinová mzda pracovníkov vo veku od 16 do 24 rokov v Spojených štátoch medziročne vzrástla o 13 percent. Pre porovnanie, v prípade skupiny vo vekovom rozmedzí od 25 do 54 rokov iba o šesť percent. V Británii stúpla hodinová mzda zamestnancov vo veku od 18 do 21 rokov v roku 2023 dokonca až o 15 percent.
Silný nárast miezd zvyšuje rodinné príjmy. Generácia Z je na tom z finančného hľadiska oveľa lepšie, než boli kedysi mileniáli (ročníky 1981 až 1996), keďže si z čistého príjmu dokážu usporiť viac peňazí. Priemerný 25-ročný zamestnanec dnes dokonca ročne zarobí o vyše polovicu viac, než v rovnakom veku zarábal predstaviteľ generácie baby boomberov (ročníky 1946 až 1964).
Niektorí členovia generácie Z sa voči týmto tvrdeniam ohradili. Vyššie príjmy sú podľa nich iba ilúziou, pretože neberú do úvahy extrémne vysoké náklady na školné a bývanie. Globálne ceny nehnuteľností sú dnes na takmer historických maximách a absolventi majú viac dlhov než kedykoľvek predtým.