Rupal Patelová je bývalá analytička CIA, ktorá v súčasnosti radí firmám, ako správne a efektívne komunikovať. Okrem riaditeľov veľkých podnikov spolupracovala už aj s prezidentmi rôznych krajín, politikmi a veľvyslancami. „S trochou praxe sa vie každý naučiť, ako si získať dôveru človeka, s ktorým komunikuje,“ vysvetlila expertka. Zo všetkého najdôležitejšie je podľa nej staviť na úprimnosť a nepretvarovať sa.
Pre portál CNBC vybrala štyri frázy, vďaka ktorým sa zlepšili nielen jej komunikačné schopnosti, ale aj spôsob, akým rieši problémy:
1. Aké informácie potrebujete?
Komunikácia je náročná, keď sa človek pokúša čítať myšlienky druhej osoby. Oveľa efektívnejšou stratégiou je opýtať sa priamo na informácie, ktoré druhá osoba potrebuje vedieť. „Platí to obzvlášť v prípadoch, keď sa musí rozhodnúť iba na základe toho, čo jej poviete,“ dodala Patelová.
2. Mal by byť súčasťou tejto diskusie ešte niekto iný?
Túto otázku je potrebné klásť na začiatku každého stretnutia, no hlavne vtedy, keď je jeho súčasťou aj rokovanie o určitej obchodnej otázke. „Niekedy predpokladáme, že osoba pred nami má konečné slovo. Nie vždy to tak je,“ vysvetlila bývalá agentka. Dôležité je sa uistiť, že sa stretnutia zúčastnili všetky relevantné strany, ktoré tak budú mať možnosť vyjadriť svoje názory, námietky a obavy.
3. Kto nesúhlasí?
Hoci ide o na prvý pohľad nepríjemnú otázku, netreba si ju nechať až na koniec rozhovoru. V tom čase už totiž väčšina ľudí v miestnosti bude vec považovať za uzavretú a bude mysľou inde. „Nikdy nepredpokladajte, že ticho znamená, že všetci súhlasia,“ varovala Patelová.
4. Neviem, ale zistím a dám vám vedieť.
Ide o jednu z najužitočnejších viet, ktoré môže človek v stresovej situácii povedať. „V CIA nám prízvukovali, aby sme neodpovedali na otázky, na ktoré nepoznáme odpoveď, pretože šlo o veľa. Nikdy sme ale neostali iba pri slovíčku ‚neviem‘,“ dodala Patelová.
Agenti mali namiesto toho hovoriť, že odpoveď nepoznajú, ale pokúsia sa ju zistiť. Podľa bývalej agentky ide o čestný spôsob komunikácie, pretože človek s druhou osobou zdieľa iba informácie, ktorými naozaj disponuje. Príliš veľa ľudí má pocit, že musí nevedomosť zakamuflovať výmyslami, ktoré môžu narušiť dôveru, naštrbiť vzťahy a poškodiť reputáciu firmy.