Neexistuje univerzálna atletická postava
Všeobecne sa označenie atletická postava používa na popis štíhleho svalnatého tela. Ani mnohí medailisti z olympiády však atletickú postavu nemajú. Na fotografii vidieť medailistov z parížskej olympiády s výraznejšími bruškami. Nie je to tým, že by nemali svaly, guľa sa napokon vrhá nielen rukou, ale celým telom. Ak by im niekto odsal tuk, bolo by vidieť úctyhodné tehličky na bruchu, ale v skutočnosti sú zabalené v tuku. Dôvod, prečo sa postavy vrhačov líšia od antickej sochy Diskobola, je tréningové nastavenie. Hoci trénujú naozaj veľa, potrebujú aj dostatočný kalorický príjem na výživu svalov.
Keďže sa menej venujú aeróbnym aktivitám, nedarí sa im páliť tuky ako bežcom. Aj medzi vrhačmi sú však rozdiely. Štíhlejší sú oštepári, ktorí sa na súťaži i počas tréningu viac nabehajú. Rozdiely sú aj medzi bežcami. Kým šprintéri potrebujú výbušnosť a preto trávia veľa času v posilňovni, vytrvalci majú taký energetický výdaj, že by si veľké svaly neudržali. Nehovoriac o tom, že ich nepotrebujú. Najbližšie k atletickej postave majú viacbojári, ktorí v rámci súťaže šprintujú, bežia stredné trate, skáču, ale aj hádžu a vrhajú.
