Dánsky psychológ je zástanca negativizmu a bojuje proti motivačnej literatúre

To, že zo šťastia sa do istej miery stáva samozrejmosť, ktorú od zamestnancov požadujú šéfovia, potvrdzuje príklad z minulého roka. Spoločnosť T-Mobile v USA čelila konfliktu so zamestnancami kvôli zneniu pracovného kódexu, do ktorého telekomunikačná spoločnosť zahrnula klauzulu v znení: „Od zamestnancov sa očakáva, že budú udržiavať pozitívne pracovné prostredie tým, že komunikujú spôsobom, ktorý napomáha efektívnym pracovným vzťahom s internými a externými zákazníkmi, klientmi, spolupracovníkmi a manažmentom.“

Pracovné odbory kódex napadli, pretože firma nemá právo požadovať od svojich pracovníkov neustály pocit šťastia a spokojnosti. Prípad sa dostal až pred Federálnu komisiu pre pracovné vzťahy, ktorá námietky uznala. Komisia potvrdila, že „pozitívne pracovné prostredie“ je nereálne, pretože zamedzuje zamestnancom, aby si vymenili názory a prejavili nespokojnosť.

Tento prípad je časťou mozaiky, kam smeruje svet, v ktorom záleží na rýchlosti, efektivite a nutnej spokojnosti ľudí. Na šťastí, samozrejme, nič zlé nie je, ale v mnohých prípadoch sa z neho stáva posadnutosť a ekonomická komodita, tvrdí dánsky psychológ Svend Brinkmann z Aalborg University. V priebehu niekoľkých dní sa vďaka svojej knihe a názorom stal mediálnou hviezdou. 

Zo šťastia sa stáva tovar

Sociálne siete ako Instagram či Facebook odhaľujú usmievavé a spokojné tváre či dokonalé dovolenky. Na dračku zároveň ide motivačná literatúra, ktorá ľudí učí, ako dosiahnuť trvalé šťastie a spokojnosť v živote. Podľa dánskeho profesora psychológie však posadnutosť šťastím môže mať odvrátenú stránku, pretože nás emocionálne kriví.

Dánsky psychológ v krátkej knihe Stand Firm: Resisting the Self-Improvement Craze (v preklade Zostaňte priami: Ako čeliť šialenstvu samozlepšovania) tvrdí, že emócia a naše myšlienky by nemali ignorovať realitu toho, čo sami zažívame. „Verím tomu, že naše myšlienky a emócie by mali odrážať svet okolo nás. Keď sa stane niečo zlé, malo by nám byť dovolené mať negatívne myšlienky a pocity, pretože tak to vidíme,“ tvrdí. Človek podľa neho by sa nemal zameriavať na pozitíva života, ale na negatíva a straty v živote, ktoré ho udržujú na uzde a v pokore. 

Firmy tlačia na dosahovanie spokojnosti a šťastia zamestnancov, pretože pri práci v tímoch či v kontakte s klientmi je pohoda dôležitá. Šťastní zamestnanci sú totiž výkonnejší, menej chorí a firma tak netrpí vysokou fluktuáciou. Lenže niektoré firmy tlačia na pílu, a tak podľa autora vykorisťujú zamestnancov a ich duševný život.

Zamestnanci sú na jednej strane tlačení k výkonu, ale na druhej strane firmy investujú do šťastia zamestnancov obrovské peniaze - najímajú si takzvaných koučov či manažérov šťastia, ktorých úlohou je zabezpečovať vo firme dobrú atmosféru aj v napätých situáciách.

Psychológ hovorí o tom, že zo šťastia a našich pocitov sa stáva tovar pre výkon firmy. Ak sme totiž nútení potlačovať svoju negativitu, odcudzujeme sa od seba samých. Obáva sa, že spoločnosť sa dostáva do stavu, keď ľudia nenachádzajú útechu, pretože si nemôžu o svojich problémoch podebatovať s kolegami či vlastnými priateľmi, pretože si myslia, že je nutné predstierať, že všetko je stále ružové.

„Doba, v ktorej žijeme, je taká, že sme v poriadku len vtedy, ak sa neustále zlepšujeme, neustále meníme, prispôsobujeme sa alebo posúvame. Vôbec nezáleží na tom, kam sa pohneme, ale to, že sa vôbec pohneme,“ tvrdí. Z práce sa tak naša posadnutosť byť lepším a dokonalejším posúva do domácnosti, kde hľadáme šťastie cez motivačnú literatúru.

Ilúzia riešenia problémov

Motivačné knihy sa stali vo svete obrovským biznisom a predávajú sa v miliónoch. Autor knihy je však presvedčený, že tieto knihy sú často obyčajný bullshit, ktorý dynamiku doby len podporuje. Úprimne, motivačnou sa dá nazvať aj jeho kniha, aj keď sa tvári, že ide proti prúdu, čo môže byť marketingový ťah.  

Operuje v nej, podobne ako v iných motivačných knihách, kľúčovým slovom šťastie. Tvrdí v nej, že umelým sebazdokonaľovaním spokojnosť a šťastie nedosiahneme, pretože vieme, že na ďalší rok bude potrebné urobiť opäť niečo viac, byť lepším a zasa posúvať svoju produktivitu ďalej. „Nikdy nie sme dosť dobrí a viníme sa za to, ak zlyháme. Mnohí ľudia jednoducho hľadajú rýchle riešenia a motivačné knihy naozaj sľubujú rýchle riešenie problémov, čo je, myslím si, ilúzia,“ tvrdí.

Motivačná literatúra zameriava jednotlivca na hľadanie toho, čo je zmysluplné. Problém je však v tom, že podľa motivátorov je zmysluplné to, čo musí človek nájsť vo svojom vnútri, teda mal by počúvať vnútorný hlas. Celý tento postup smerom dovnútra, tvrdí S. Brinkmann, je ale chybný. „Množstvo štúdií ukázalo, že zmysel (života) sa nachádza v našich vzťahoch s ostatnými, so svetom, so spoločnosťou, s prírodou - s niečím mimo nás.“

Kniha Stand Firm: Resisting the Self-Improvement Craze

Motivačná literatúra robí z ľudí deti

Hovorí o dôležitom pojme: emocionálny kapitalizmus. Očakáva sa, že