Keď Národný štatistický úrad Číny oznámil, že v apríli zamestnanci odpracovali v priemere 48,8 hodín týždenne, stal sa tento údaj takmer okamžite terčom posmechu. „Toto číslo zahŕňa len vládnych úradníkov. Skúste počítať v súkromných spoločnostiach,“ napísal na Weibo jeden z prispievateľov. „Ani netreba počítať,“ kontroval ďalší. „Stačí sa v noci pozrieť na svetlá kancelárskych budov.“
The Economist informuje, že priemerný týždenný počet odpracovaných hodín v Číne je najvyšší, odkedy štatistický úrad začal pred viac ako 20 rokmi zaraďovať tieto údaje do ročnej štatistiky. Na začiatku pandémie nastal veľký prepad. Väčšinu z posledných piatich rokov však tento počet stúpa.
Porovnávanie pracovného času v jednotlivých krajinách je zložité, pretože sa často počítajú rôznymi spôsobmi (napríklad pracovníci na čiastočný úväzok môžu, ale nemusia byť zahrnutí do priemeru). Napriek tomu sa zdá, že Číňania pracujú dlhšie ako väčšina ostatných národov. Keď Medzinárodná organizácia práce OSN aktualizovala svoj rebríček krajín podľa hodín odpracovaných za týždeň, Čína bola na popredných priečkach.
Mladí Číňania sa už dlho sťažujú na režim „996“, ktorý znamená pracovný rozvrh od 09.00 do 21.00 hod., a to šesť dní v týždni, zvyčajne bez príplatku. Jedným z nich bol aj Jack Zheng, ktorý nedávno opustil svoj post v čínskom technologickom gigante Tencent. Pre BBC povedal, že musel každý deň odpovedať na takmer sedemtisíc pracovných textových správ mimo pracovnej doby. Tridsaťdvaročný mladík to nazýva „neviditeľnou nadčasovou prácou“, pretože hoci sa to očakávalo, nebolo to kompenzované. So svojou prácou sa rozlúčil po tom, ako sa uňho v dôsledku stresu vyvinula folikulitída, čo je zápal vlasových vačkov.
Žiadne zlepšenie
Mnohí Číňania pociťujú tlak, aby pracovali ešte tvrdšie, no nebadajú žiadne zlepšenie kvality života. Na rozdiel od svojich rodičov, ktorí si užívali stúpajúci materiálny blahobyt, majú pocit, že stagnujú.
Čínske pracovné právo stanovuje, že ľudia by nemali pracovať viac ako osem hodín denne alebo 44 hodín týždenne. Veľké množstvo nadčasovej práce sa však stalo normou. Vládny denník Legal Daily (Fa-č' ž'-pao)uvádza dva dôvody: nedostatočné presadzovanie dodržiavania zákonov vládou a neznalosť zákona zo strany spoločností.
V posledných mesiacoch však pracujúcim Číňanom začalo svitať na lepšie časy. Vlani súd v Pekingu rozhodol, že kontrola a odpovedanie na správy súvisiace s prácou v aplikácii WeChat mimo bežného pracovného času, sa bude pokladať za „neviditeľné nadčasy“. Súd nariadil zamestnávateľovi, aby žalobcovi zaplatil 30-tisíc jüanov (4 160 eur).
Čína sa snaží z pracovníkov, aj keď unavených a vyhorených, vyžmýkať ešte viac. Najvyšší vodca Si Ťin-pching by sa mohol pokúsiť zvýšiť produktivitu tým, že by viac dôveroval súkromnému sektoru a dal svojmu ľudu väčšiu slobodu pohybu. Len máločo však nasvedčuje tomu, že skutočne mohlo dôjsť k nejakej zmene, uzatvára The Economist.
Ďalšie dôležité správy
