Kombinovaním jadrového izotopu s protilátkou dodávajú mikroskopické lieky známe ako rádioligandy toxický náklad žiarenia priamo dovnútra rakovinových buniek. Najbežnejšie používaným izotopom v experimentálnej liečbe je aktínium-225. Jeho zmenšujúce sa zásoby ale môžu ohroziť vývoj nových prelomových liečebných postupov, do ktorých zdravotnícke spoločnosti investovali miliardy dolárov.
Nová nádej
Výrobcovia rádiofarmaceutík sa pri získavaní izotopov spoliehajú na ruské a americké klesajúce dodávky materiálu z obdobia studenej vojny. V súčasnosti majú preto problém získať dostatočné množstvo aktínia na liečbu tisícov pacientov zapojených do klinických štúdií. Podľa nich by sa táto vysoko cielená forma rádioterapie mohla stať ďalšou veľkou inováciou v liečbe rakoviny.
Keďže sa polovica všetkých pacientov s rakovinou podrobuje tradičnému ožarovaniu, rádioligandy sú potenciálne silnejšou liečbou s menšími vedľajšími účinkami. Rádiofarmaceutiká by sa mohli stať hlavným typom liečby v prípade tradičných druhov rakoviny, dodal pre Financial Times Jeff Legos z farmafirmy Novartis. Analytici z Morgan Stanley predpovedajú, že trh s rádiofarmaceutikami bude z hľadiska predajov dosahovať v roku 2032 hodnotu 39 miliárd dolárov. V roku 2022 to bolo iba sedem miliárd.
Aktínium dokáže dodať silnú dávku žiarenia a má iba desaťdňový polčas rozpadu. To znamená, že jeho rádiové vlny z tela zmiznú relatívne rýchlo, a tak je ideálnou látkou na liečbu rakoviny, vysvetlil Chris Levesque, generálny riaditeľ spoločnosti TerraPower, ktorú podporuje Bill Gates a tento rok spustila komerčnú výrobu tohto izotopu. „Príroda to lepšie ani nemohla naplánovať,“ dodal.
Honba za dodávkami
Keďže sa aktínium-225 v prírode voľne nevyskytuje, jeho výrobcovia musia východiskové materiály, z ktorých môžu tento izotop extrahovať, kupovať. Vysoký dopyt už stihol narušiť trh. Gram rádia-226 dokáže vyprodukovať jeden curie – staršia jednotka aktivity rádioaktívnych látok pomenovaná po francúzskej vedkyni Marie Curie – aktínia, ktorým možno liečiť približne tisíc pacientov.
Dnes by toto množstvo mohlo mať hodnotu až desať miliónov dolárov. „Spoločnosti by zaplatili akúkoľvek sumu, aby získali východiskové materiály pre výrobu aktínia, no majú problém nájsť ochotných predajcov, keďže každý hromadí to málo, čo má,“ zdôraznil John Carney, generálny riaditeľ spoločnosti Itheranostics, ktorá radí farmaceutickým skupinám v oblasti dodávok materiálov pre jadrovú medicínu.
Podľa odhadov sú celosvetovo k dispozícii maximálne dve curie aktínia-225 ročne. Firmy ho pre klinické štúdie väčšinou získavajú od ruskej štátnej jadrovej agentúry Rosatom, keďže lekárske materiály sú oslobodené od sankcií uvalených na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu. Druhým zdrojom východiskového materiálu je americké ministerstvo energetiky, ktorého klesajúce zásoby thória-229 možno použiť na výrobu aktínia.
Britský startup PanMediso sa už preto napríklad pokúsil osloviť britský Úrad pre vyraďovanie jadrových zariadení, či by mu neudelil prístup k vyradeným jadrovým ponorkám, pretože sú zdrojom rádia-226. Podľa informácií Financial Times boli rokovania neúspešné.
Ďalšie dôležité správy
