Črevo a mozog sú v neustálom spojení. Lepšie pochopenie črevných ciest a následných súvislostí s funkciami mozgu by vedcom mohlo pomôcť vyvinúť nové spôsoby, ako zabrániť demencii. Nový výskum prezentovaný na medzinárodnej konferencii Alzheimerovej asociácie v Amsterdame poukazuje na rastúci počet dôkazov spájajúcich mikrobiómy ľudí so zdravím ich mozgu. Informuje o tom portál nbcnews.com.
Jedna štúdia zistila, že chronická zápcha spojená s horšími kognitívnymi schopnosťami je ekvivalentom troch rokov starnutia. Ďalšie dve štúdie naznačujú, že určité črevné baktérie boli spojené s rizikom demencie.
Všetky tri štúdie, ktoré ešte neboli publikované v recenzovaných časopisoch, poukazujú na možnú úlohu, ktorú by nahromadenie „zlých“ baktérií v čreve mohlo hrať úlohu v kognitívnom zdraví.„Vieme, že pre celkové zdravie je nevyhnutné pravidelne odstraňovať odpad z tela. Ak sa tak nestane, môžeme zadržiavať toxíny, ktoré rôznymi spôsobmi negatívne ovplyvňujú naše zdravie,“ povedal riaditeľ globálnych vedeckých iniciatív z Alzheimerovej asociácie Christopher Weber. „Aj keď je potrebný ďalší výskum, je to fascinujúci začiatok,“ dodal.
Zistilo sa, že ľudia s chronickou zápchou – definovanou jednou stolicou každé tri alebo viac dní – majú „výrazne“ horšie výsledky. Rovná sa to trojročnému starnutiu v porovnaní s tými, ktorí boli schopní ísť na WC raz denne, zistil výskum.
Ľudia s chronickou zápchou mali zároveň viac baktérií, ktoré spôsobujú zápal v črevách, a menej baktérií, ktoré rozkladajú vlákninu. Výskumníci nevedia, prečo môže zápcha ovplyvniť mozog týmto spôsobom, ale špekulujú, že nahromadenie „zlých“ baktérií prevláda nad tými dobrými, povedal Ch. Weber.
Zistenia sú obzvlášť dôležité pre starších dospelých, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť zápchy v dôsledku nedostatku pohybu, užívania určitých liekov a diéty s nedostatkom vlákniny.
Biomarker demencie v čreve?
Predošlé výskumy zistili, že ľudia s diagnózou Alzheimerovej choroby, ako aj obezity, cukrovky, syndrómu dráždivého čreva a Parkinsonovej choroby majú menej črevných mikrobiómov v porovnaní s ľuďmi bez tejto choroby.
Štúdia vykonaná v Japonsku a publikovaná minulý rok v časopise CNS Neuroscience & Therapeutics skonštatovala, že pacienti s Alzheimerovou chorobou so zápchou zaznamenali kognitívny pokles dvakrát rýchlejšie ako pacienti bez zápchy.
Menej sa však vie o tom, ako a či vôbec budú lekári jedného dňa schopní použiť takéto črevné zmeny na spoľahlivé odhalenie demencie u ľudí, ktorí ešte majú zdravý mozog, alebo na liečbu u tých, ktorí už majú príznaky.
„Zdá sa, že každý človek má jedinečný mikrobióm, takmer ako odtlačok prsta,“ povedala doktorka Monia Werlangová, gastroenterologička na Lekárskej fakulte Univerzity v Južnej Karolíne. „Vedci sa stále učia, ako s nimi manipulovať, aby podporili zdravie a zmiernili choroby. Zameranie na mikrobióm je sľubné, ale existuje veľa neznámych, najmä vzhľadom na variabilitu od človeka k človeku.
Snáď najväčšou neznámou je, či Alzheimerova choroba spôsobuje bakteriálne zmeny v čreve, alebo či bakteriálne zmeny v črevách spôsobené napríklad zápchou spôsobujú Alzheimerovu chorobu.