Miera evidovanej nezamestnanosti klesá už sedem mesiacov po sebe. Podľa metodiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahla v auguste úroveň 6,14 percenta, čo je najnižšia hodnota od marca 2020. Toto číslo sa síce nepribližuje historicky najnižšej miere nezamestnanosti tesne pod úrovňou 5 percent, ktorú sme zaznamenali pred vypuknutím pandémie, ale stále ho možno považovať za relatívne nízke.
Samo o sebe naznačuje, že nájsť si prácu by dnes nemal byť veľký problém. Súhrnné štatistiky však často zakrývajú významné informácie a platí to aj v tomto prípade.
Slovensko je krajina dvoch svetov
Miera evidovanej nezamestnanosti je vo všetkých troch najzápadnejších krajoch – Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom – pod 4 percentá. Ani v Nitrianskom a Žilinskom kraji nepresahuje 5 percent.
Ak sa detailnejšie pozrieme na týchto päť krajov, vidíme, že vo všetkých 42 okresoch je miera nezamestnanosti nižšia ako celoslovenských 6,14 percenta. Úplne najpriaznivejšia situácia je v okrese Bratislava V s evidovanou mierou nezamestnanosti na úrovni 2,54 percenta, nasledujú okresy Ilava (2,64 percenta), Trenčín (2,74 percenta) a Nitra (2,79 percenta).
Keď sa však presunieme na východ Slovenska a Gemer, situácia je dramaticky odlišná. V Banskobystrickom kraji bola v auguste miera nezamestnanosti na úrovni 8,4 percenta, v Košickom 9 percent a v Prešovskom kraji dokonca presiahla 10 percent.
Ako vyzerá situácia v týchto krajoch pri bližšom pohľade? Až 43 percent okresov vykazuje dvojcifernú mieru nezamestnanosti. Úplne najvyššie číslo je v okrese Rimavská Sobota a to až 18,8 percenta. To je jednoducho obrovský rozdiel v porovnaní so situáciou na západe Slovenska.
Bratislavskému kraju chýba 25 000 nových zamestnancov
Ponuka voľných pracovných miest vo veľkej miere vysvetľuje spomenuté rozdiely v miere nezamestnanosti medzi regiónmi. V krajoch a okresoch s vysokou nezamestnanosťou jednoducho nie sú voľné pracovné miesta. To, samozrejme, nie je nijako prekvapivé tvrdenie, avšak je užitočné pozrieť sa na konkrétne čísla.
V dvoch krajoch s najvyššou nezamestnanosťou, teda v Prešovskom a Košickom kraji, je pomer voľných pracovných miest k počtu uchádzačov o zamestnanie 1:10. To znamená, že iba 1 z 10 uchádzačov o zamestnanie má aspoň teoretickú šancu nájsť si prácu. Aj to len za predpokladu určitej mobility v rámci kraja.
V Banskobystrickom kraji sú to 2 z 10 uchádzačov a v Žilinskom 5 z 10.
Smerom na západ sa toto číslo výrazne zlepšuje. V Trenčianskom kraji pomer voľných pracovných miest k disponibilným uchádzačom o zamestnanie prekračuje 7:10, v Nitrianskom 8:10.
Najlepšia situácia je v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Počet voľných pracovných miest v celom Trnavskom kraji je 1,3-násobne vyšší ako počet uchádzačov o zamestnanie. V Bratislavskom kraji pripadajú na každého uchádzača o zamestnanie takmer dve voľné pracovné miesta.
V ktorom okrese je najviac voľných pracovných miest?
Najvyšší počet voľných pracovných miest v pomere k uchádzačom o zamestnanie nie je v Bratislave (ak zrátame dokopy čísla z piatich bratislavských okresov), ale v okresoch Nitra a Skalica, kde presahuje 280 percent, kým v Bratislave je to 239 percent.
To, v akom regióne žijete, resp. či ste ochotný za prácou dochádzať alebo sa presťahovať, má tak zásadný vplyv na príležitosť nájsť si prácu.
Článok bol prebratý z webu Tatrabanka.sk
- Andrej Martiška
- Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Nottingham Trent University. V Tatra banke pracuje od roku 2021. Venuje sa prevažne analýzam makroekonomického vývoja a bankového sektora. Pôsobil tiež v spoločnosti Sympatia Financie, ktorá je zapísaná ako obchodník s cennými papiermi.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
