Vyššia minimálna mzda neznamená viac nezamestnaných, hovoria. Získali Nobelovu cenu

Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali David Card, Joshua Angrist a Guido Imbens za výskum trhu práce. Významný prínos tejto trojice spočíva v práci s takzvanými prirodzenými experimentami. David Card získal polovicu ceny, s ktorou je spojená odmena desať miliónov švédskych korún, druhú polovicu si delia ďalší dvaja ocenení.  Všetci traja laureáti pôsobia na amerických univerzitách.

Inovatívny prístup k experimentom

Napriek tomu, že výskumníci po celom svete môžu mať najčistejšie úmysly, často narážajú na etické a iné hranice. Sú experimenty, ktoré by možno priniesli vedecký pokrok, no nie je možné ich vykonať. Príkladom je okrem iných aj experimentálne skúmanie vplyvu vzdelania na výšku budúcich príjmov.

Jednou z metód výskumu by mohlo byť porovnanie dvoch detí z rovnakej sociálnej skupiny, napríklad dvojičiek. Jedno dieťa či dvojička by chodilo do školy, druhé by sa vzdelávať nemohlo. O niekoľko rokov by sa príjmy a perspektívy už dospelých detí porovnali. Experiment by sa súčasne ešte rozšíril na relevantne početnú vzorku v rôznych častiach sveta a z nazbieraných údajov by výskumníci formulovali závery.

Takýto pokus je, samozrejme, neetický, pretože by výrazne negatívne ovplyvnil budúcnosť ľudí bez vzdelania. Takzvanú Nobelovu cena za ekonómiu teda získal výskum o možnostiach využitia prirodzených experimentov pri skúmaní vývoja spoločnosti, trhu práce, miezd, vzdelania a ich vzájomnej korelácie. Prirodzené experimenty sa dajú využiť napríklad v situáciách, keď je problém experiment namodelovať.