Slovákov zaujal trend predaja domácich produktov, najmä zákuskov, koláčov, aj rôznych slaných pochúťok. Problémom je, že takéto produkty nie sú pod riadnym dohľadom štátnych orgánov, pod ktorý spadajú profesionáli, teda podnikatelia v tomto odbore.
Rôzne pekárske či cukrárske výrobky často majú nálepku „od babičky“, „poctivé“ či „domáce“ a zákazník si nemôže preveriť pravdivosť takýchto informácií. Ako funguje čierny obchod a prečo ho zákazníci vyhľadávajú? Pre TREND to v rozhovore prezradil predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.
Dlhšiu dobu evidujete na Slovensku trend neoprávneného podnikania v oblasti pekárenstva a cukrárenstva. O čo bližšie ide?
Najmä na internete sa čoraz viac rozširuje čierny predaj výrobkov, najmä zákuskov, koláčov a tort vyrobených z neznámych surovín a v podmienkach, ktoré nikto nedokáže skontrolovať, keďže ide o nelegálne prevádzky.
Štátne orgány ich nevedia zachytiť a neraz ohrozujú zdravie spotrebiteľov. To, kde a z akých surovín boli dané produkty vyrobené, by však malo zákazníkov zaujímať, inak môžu sebe aj blízkym privodiť zdravotné problémy. Problémom je, že do tohto pseudopodnikania sa zapája čoraz viac ľudí.
Ako by to malo podľa bežných štandardov v praxi normálne fungovať?
Podľa zákona musí byť na Slovensku výrobca a predajca zákuskov, koláčov či tort registrovaný ako potravinárska prevádzka, čím podlieha prísnym hygienickým pravidlám a kontrolujú ho štátne orgány. Produkty tiež pravidelne kontrolujú na mikrobiologickú bezpečnosť v akreditovaných laboratóriách.
Treba si však uvedomiť, že legálne prevádzky odvádzajú dane, platia zamestnancov, nemôžu si dovoliť zákazníkov oklamať, pretože by im to okamžite zničilo ich živobytie. Problémom je, že nelegálne prevádzky nekontroluje nikto a nimi používané suroviny, často s cieľom rýchleho zisku, nespĺňajú ani minimálne povinné štandardy či rôzne zdravotné kritériá.
Štát a jeho kontrolné úrady majú zrejme výrazný záujem na tom, aby odhaľoval takéto nelegálne praktiky a snažil sa ich v záujme spotrebiteľov dostať pod kontrolu. Ako to prebieha?
Prirodzene, Slovensko má kontrolné orgány, ktoré sú schopné zamedziť takému konaniu, respektíve nekalé subjekty môžu sankcionovať. Podarilo sa nám nedávno dostať za jeden rokovací stôl rezort vnútra, rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, finančnú správu, Úrad verejného zdravotníctva aj Štátnu veterinárnu a potravinovú správu.
Štátu vznikajú obrovské národohospodárske škody, prichádza ročne na daniach o milióny. Napríklad iba v prípade nelegálnych predajov zákuskov išlo vlani zhruba o 12 miliónov eur. Všetci hľadáme vhodný postup, ako zabrániť takýmto škodám značného rozsahu a aby tí, ktorí porušujú zákony, svoj biznis zlegalizovali, prípadne ho ukončili.
Čísla, ktoré spomínate, ste mapovali zrejme v nejakom čase. K čomu ste dospeli?
Naši analytici takmer dva roky pracovali na tom, aby identifikovali jednotlivých „podnikateľov“, ktorí prevádzkujú činnosť načierno, v protiklade s platnou legislatívou. Analyzovali sme veľkosť ich objednávok aj dodávok tovarov ku konečnému spotrebiteľovi. Suma zhruba 12 miliónov eur výrazne chýba aj štátnom rozpočte, pretože ak niekto neplatí odvody, dane a ostatné poplatky dané legislatívou, doplácajú na to práve poctiví pekári a cukrári.
Navyše, títo pseudopodnikatelia zneužívajú aj štátom dotované energie, na ktoré sa skladajú všetci daňoví poplatníci. Podnikajú totiž často v domácich priestoroch, bytoch či domoch, ktoré patria fyzickým osobám. Pritom priame výdavky štátu spojené so „zastropovaním“ cien energií, konkrétne cien elektriny, plynu a tepla, v roku 2023 celkovo výrazne prevýšili dve miliardy eur. Legálne podnikateľské prevádzky platili za energie niekoľkonásobne viac ako bežní spotrebitelia v domácnostiach.
Čo prispieva podľa vás k tomu, že sa rozmáha čierny predaj rôznych pekárskych či cukrárskych výrobkov? Chcú si Slováci takto privyrobiť, alebo čo ich k tomu pravdepodobne vedie?
Rozmach rôznych sociálnych sietí či súkromnej inzercie spôsobil, že predávajúci sa vie dostať ku konečnému zákazníkovi veľmi rýchlo a jednoducho. Funguje tam e-mailová či telefonická forma komunikácie na anonymnej báze, kde spotrebitelia reálne nevidia, kto im ponúka a predáva domáce výrobky, v akých pokútnych výrobniach vznikajú, spoliehajú sa len na informácie, ktoré im niekto podá, no vôbec nemusia byť pravdivé.
K tejto situácii pomohli aj rôzne donáškové či kuriérske služby, pričom distribúcia potravín prebieha bez akejkoľvek kontroly štátu, bez potrebných povolení a v hygienicky neschválených prevádzkach. Potraviny neraz dovážajú bez potrebného chladenia či zabezpečenia iných hygienických noriem a to považujeme za vážny problém. Zákazníci nemajú žiadnu istotu, že kupované potraviny sú zdravotne nezávadné.
Čiže nielenže štát na tom finančne stráca milióny eur, ale spotrebitelia sú vystavení svojvôli predávajúcich, ktorých nepoznajú a netušia, či im niektorá použitá surovina nespôsobí vážne zdravotné problémy?
Často takéto výrobky majú nálepku „od babičky“, „tradičné“ či „poctivé domáce“, ale zdravotné riziká sú podľa našich zistení obrovské. Na narodeninové či detské torty sa neraz používajú napríklad nelegálne farbivá z Číny, ktoré obsahujú látky, ktoré by hygienici na európskom trhu nikdy nepovolili. Kupujúci sa vystavujú vážnym zdravotným rizikám od salmonely cez E. coli, až po rôzne plesňové ochorenia, nehovoriac o ťažkých kovoch.
Na prvý pohľad môžu ich výrobky vyzerať dobre, ale chuťovo nemusia dosiahnuť tie kvality ako jedlo od profesionálov. Okrem sladkých výrobkov sa na trhu objavujú aj nelegálne predávané slané produkty ako chlebíčky a jednohubky, ktoré predajcovia tiež často ponúkajú cez sociálne siete.
Zaujímavosťou je, že kupujúci nenakupujú tieto výrobky kvôli tomu, aby čo-to ušetrili, lebo cena pre nich nezohráva úlohu, často je dokonca vyššia ako v štandardných legálnych pekárňach či cukrárňach.
Sú neraz presvedčení o tom, že kupujú kvalitné a domáce produkty, a preto sú ochotní do nich investovať. A že „podnikateľský duch“ je niektorým ľuďom vlastný aj za cenu klamania spotrebiteľa, ukazuje prípad, keď zákusky boli nakupované z obchodného reťazca a vydávané za „domáce“ s výrazne navýšenou cenovkou od ilegálnej cukrárky.
- Milan Lapšanský
Pôsobil vo funkcii výkonného riaditeľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov od novembra 2020 a od januára 2022 je predsedom predstavenstva.
Je expertom na potravinárstvo, obchod a potravinársku legislatívu, v sektore sa pohybuje viac ako dve desaťročia. V riadiacich pozíciách viacerých slovenských potravinárskych podnikov pôsobil od roku 1998.
Neskôr zastával funkciu generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Stál za projektami ako boj proti dvojakej kvalite potravín v EÚ, ktorý odštartovalo počas svojho predsedníctva v EÚ Slovensko.
