Pandémia ochorenia Covid-19 spôsobila okrem výrazného nárastu miery nezamestnanosti aj to, že mnohí ľudia, ktorí prácu majú, pracovali jednoducho menej. Počet ľudí, ktorí koncom marca, teda v trinástom týždni tohto roka, dočasne nepracovali, sa dostal v rámci EÚ na 41,2 milióna. Na začiatku marca, teda v desiatom týždni, pritom v krajinách EÚ dočasne nepracovalo len 10,8 milióna ľudí.
V marci ako počas dovoleniek
Porovnanie s predchádzajúcim rokom ukazuje, že počet ľudí, ktorí dočasne nepracujú, začínal pripomínať dovolenkové obdobia. V polovici augusta 2019 totiž nebolo v pracovnom procese 53,4 milióna občanov EÚ, ktorí prácu majú. Koncom decembra minulého roka bol ich počet 51,9 milióna. Štandardne býva pravidlom, že počet ľudí, ktorí čerpajú pracovné voľno, je najväčší práve v lete a na konci roka. Priemerné údaje za roky 2017 až 2019 ukazujú, že najviac ľudí mimo práce je v 33. týždni roka a v 52. týždni roka.
Ani Slovensko sa tejto situácii nevyhlo a mnoho firiem, ktoré neprepúšťali, dalo svojim pracovníkom pracovné voľno. Koncom marca tak v práci nebol viac ako milión Slovákov. Koncom januára pritom voľno z práce čerpalo iba 54-tisíc Slovákov.
Zarobíme menej, je to hrozba
Práve aj tieto absencie sú dôvodom, prečo napríklad aj Národná banka Slovenska (NBS) varuje, že ľudia v tomto roku zarobia menej. Po prvýkrát v modernej histórii Slovenska by podľa júnovej prognózy centrálnej banky mohli poklesnúť nominálne mzdy. V princípe to znamená, že suma, ktorú pracovníci uvidia na výplatnej páske, bude nižšia. Pokles nominálnych miezd by sa mohol podľa NBS pohybovať na úrovni 1,7 percenta. „Mzdy v tomto roku poklesnú, ja som na makroekonomickej scéne už istý čas a nepamätám si, že by sme niekedy mali nominálny pokles miezd,“ komentoval ešte v júni túto prognózu guvernér NBS Peter Kažimír.
Ak udrie druhá vlna pandémie na banky tvrdo, hypotéky sa môžu začať rýchlejšie zdražovať
V nasledujúcom roku by sa nominálne mzdy mohli zvýšiť o osem percent, čoho dôvodom je práve to, že by sa ľudia mohli vrátiť späť do práce. „To nie je o tom, že na budúci rok každému zamestnávateľ zvýši plat o osem percent. Je to predovšetkým tým, že v kríze klesá aj počet odpracovaných hodín a pochopiteľne, tým pádom na výplatnej páske ľudia uvidia menej a zasa, keď kríza odznieva, tak ten počet hodín narastie a to automaticky dvihne aj sumu na výplatnej páske,“ dodal k prognóze viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.
Rekordné ošetrovné aj PN-ky
K poklesu súčasných príjmov prispieva aj fakt, že ľudia vo zvýšenej miere poberajú ošetrovné, prípadne sú vedení ako práceneschopní.
Sociálna poisťovňa skutočne vypláca rekordný počet dávok z nemocenského poistenia. Kým v apríli 2019 vyplatila 15 690 dávok ošetrovného, v apríli 2020 ich bolo 80 407, z toho 62 289 bolo takzvaných pandemických dávok.
Najväčší nárast priniesol máj. Vlani Sociálna poisťovňa (SP) v tomto mesiaci vyplatila 13 918 dávok v rámci ošetrovného a tento rok to bolo 149 856, z toho 144 096 pandemických, čo je viac ako desaťnásobok. Podobné čísla priniesol aj jún tohto roka, keď Sociálna poisťovňa vyplatila 131 852 dávok, z toho 129 002 pandemických. Menej dávok už SP vyplatila v júli – bolo ich 56 264, pričom priamo s pandémiou súviselo 52 444 dávok. Za prvý polrok minulého roka Sociálna poisťovňa vyplatila mesačne priemerne 16 738 dávok ošetrovného, v tom istom období roku 2020 sa mesačný priemer zvýšil na 69 335 dávok.
Výrazne sa na Slovensku zvyšuje aj počet dávok vyplácaných v prípade práceneschopnosti. Od polovice apríla do polovice mája 2020 Sociálna poisťovňa vyplatila rekordných 207 592 dávok tohto druhu. V nasledujúcich obdobiach ich počet postupne klesal.
Mnohí si pokles príjmov nemôžu dovoliť
Aj zníženie príjmu znamená pre približne tretinu Slovákov obrovský problém. „Štatisticky až 35 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a najhoršie pre nich je, ak prídu o prácu alebo skončia na PN-ke a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk.
Najviac sú podľa jej slov na Slovensku ohrozené slobodné matky. Vlani žilo od výplaty k výplate až 45 percent takýchto domácností. V prípade domácností s dvoma rodičmi a dvoma deťmi je to zhruba štvrtina.
