Sú roky zadlžené po „uši“, majú minulosť spojenú s častými vojenskými konfliktmi, trápi ich vysoká miera korupcie v štáte, slabá ekonomika a snaha začleniť sa medzi ďalšie krajiny Európskej Únie. Tie ich v prípade potreby dokážu spoločne potiahnuť k väčšej prosperite, ak splnia potrebné ekonomické i spoločenské kritériá.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred tromi dňami podpísal žiadosť o prijatie svojej krajiny do EÚ s tým, že žiada o okamžité členstvo podľa novej procedúry.  Iné krajiny žiadosti o členstvo do EÚ podali pred pár rokmi, a odvtedy stále čakajú, ako sa skončia náročné prístupové rokovania.

V súčasnosti  EÚ otvorene priznáva, že to nebude jednoduchý proces a reálne prijatie Ukrajiny medzi členské štáty, je v nedohľadne.

Dlhý rad kritérií a schvaľovania procesov

Prezidenti ôsmich členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenska, sa k podpore Ukrajiny okamžite pripojili a žiadajú, aby sa začal proces prístupových rokovaní. Podľa nich je potrebné dať jasne najavo, že krajina je vítaná v demokratickom európskom spoločenstve.

Hlasy však nie sú jednotné. Napríklad holandský premiér Mark Rutte túto otázku nevníma ako prioritu, lebo členstvo v EÚ v tejto chvíli Ukrajine napriek veľkému vojnovému utrpeniu a maximálnej podpore iných zemí reálne nepomôže.

Rovnaké hlasy zaznievajú zo Španielska, Francúzska či Nemecka, uviedla pre TA3 Zuzana Stuchlíková, analytička inštitútu Europeum. Medzi krajinami EÚ platí podľa nej myšlienka kolektívnej bezpečnosti a krajiny sú zaviazané si vzájomne pomáhať pri ohrození. „V prípade, že jeden zo štátov EÚ napadnú, prídu mu na pomoc ostatné štáty,“ dodala pre TA3.

V súčasnosti  čaká na členstvo v EÚ sedem krajín, ktoré sa o to usilujú už dlhé roky. Naposledy sa členmi stali Bulharsko, Rumunsko (v roku 2007) a Chorvátsko (v roku 2013), ktoré plánuje od roku 2023 vstúpiť aj do schengenského priestoru a eurozóny.

Celých deväť rokov sa členom EÚ nestal nikto, keďže nesplnil všetky náročné požiadavky, ktoré takýto krok vyžaduje. Krajiny pri záujme o vstup do EÚ musia jednoducho splniť mnoho náročných kritérií, najmä ekonomických, ale i legislatívnych a politických, hovorí pre TREND Ján Hámorník, majiteľ spoločnosti Gemini Group. Tieto podmienky nie je možné urobiť zo dňa na deň a ich splnenie sa pravidelne monitoruje.

Nevyriešené otázky komplikujú prijatie

„Náročnosť a dĺžka prístupového procesu je ovplyvnená aj skutočnosťou, že samotný prístup ma viacero etáp. Uchádzač musí podať žiadosť, rada na základe nej môže začať negociačné rokovania, v rámci tohto procesu de facto uchádzač spĺňa prístupové podmienky. Nedá sa jednoznačne určiť, ktoré kritériá zohrávajú najzávažnejšiu úlohu alebo  splnenie ktorých trvá najdlhšie,“ dodáva J. Hámorník.

Všetko závisí na kanidátskej krajine a jej aktuálnej situácii v oblasti ekonomiky či legislatívy. „Proces vyhodnocovania podmienok môže byť rôzne dlhý a vstupujú do neho aj ďalšie faktory, ktoré ho môžu spomaliť alebo dokonca dočasne zmraziť. Ide najmä o politické otázky, napríklad uznanie Kosova zo strany Srbska, ku ktorému pravdepodobne nikdy nedôjde. Podobných faktorov je viac, mnohé sa však na verejnosť nedostanú,“ podotýka majiteľ Gemini Group.

Nezisková organizácia Oxfam  pravidelne zaraďuje Srbsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Albánsko a Bosnu a Hercegovinu na zoznam daňových rajov. Vyplýva to z informácií od poradenskej spoločnosti Zenron.cz.

Západný Balkán chce totiž ekonomicky dohnať EÚ a v rámci podpory rozvoja hospodárstva ponúka relatívne nízke daňové sadzby aj mnoho investičných stimulov. Aj preto sa v súčasnosti pozornosť podnikateľov vrátane miliardárov obracia práve smerom k Balkánskemu polostrovu.

Beh záujemcov na dlhé trate

Ako vlastne vyzerá proces prijatia do EÚ? Krajina požiada o členstvo, komisia posúdi jej prihlášku,na základe názoru rady sa rozhodnú členské štáty o priznaní kandidátskeho statusu; objasňuje analytik portálu Euractiv Radovan Geist. Následne všetky krajiny  odsúhlasia otvorenie prístupových rokovaní. 

Komisia navrhne postup prístupových rokovaní, opäť je potrebný súhlas členských krajín. Prístupové rokovania sú  v niekoľkých oblastiach. „Členská krajina musí prispôsobiť legislatívu tej európskej, reformovať inštitúcie tak, aby mohli fungovať v rámci EÚ. Prípadne sú dohodnuté ďalšie podmienky členstva, napríklad poľnohospodárske kvóty. Po uzavretí rokovaní vo všetkých oblastiach komisia zhodnotí pripravenosť danej krajiny,“ dodáva R. Geist. 

Na základe takéhoto hodnotenia schvaľujú všetky členské štáty uzavretie predvstupových rokovaní. Potrebný je aj súhlas Európskeho parlamentu. V poslednom kroku kandidátska krajina a všetky členské krajiny podpíšu a ratifikujú prístupovú zmluvu, ktorá určí deň vstupu do EÚ.

„Je teda zrejmé, že prístupový proces je komplexný. Je v ňom niekoľko kľúčových bodov, v ktorých sa môže zaseknúť. Príčina môže byť napríklad politický konflikt medzi kandidátskou krajinou a členským štátom v otázke nesúvisiacej s členstvom, oslabenie reformného procesu v dôsledku politických zmien či pomalé reformy v niektorej z kľúčovej oblasti,“ spresňuje R. Geist.

EÚ na Balkáne reformy nepresadila

Podať žiadosť o vstup do EÚ ešte neznamená, že sa krajinám aj reálne podarí do EÚ vstúpiť. Balkán sa o to snaží roky. Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko sú kandidátske krajiny, Bosna a Hercegovina a Kosovo sú potenciálni kandidáti na členstvo v EÚ.

Opatrenia EÚ, ktoré sú zamerané na presadzovanie zásadných reforiem v oblasti právneho štátu v krajinách západného Balkánu, mali zatiaľ len malý dosah. Uviedol to Európsky dvor audítorov (EDA) so sídlom v Luxemburgu.Všetky tieto krajiny majú pretrvávajúce problémy v oblasti právneho štátu a základných ľudských práv.

Podľa správy EDA v západobalkánskom regióne sa udiali zatiaľ len niektoré reformy v technických a operačných oblastiach. „Podpora EÚ pre právny štát na západnom Balkáne nebola úspešná a nepriniesla rozsiahle zmeny," uviedol Juhan Parts, člen EDA zodpovedný za uvedenú správu. Podpora EÚ však nestačila na to, aby riešila dlhodobé problémy tamojších krajín, ako sú nezávislosť súdnictva, koncentrácia moci, politické zasahovanie do vecí verejných, korupcia či nedostatočná úroveň slobody prejavu, uvádza sa v správe.

Nepretržité reformy na Balkáne strácajú podľa neho dôveryhodnosť, keď nevedú k hmatateľným výsledkom. Pomoc EÚ sa sústreďovala okolo dvoch línií, nimi bola finančná podpora krajín (približne 700 miliónov eur v období 2014 až 2020) a politický dialóg.

Do akej miery sú  dlhoroční záujemcovia o členstvo v EÚ pripravení na vstup do EÚ? A ako eurokomisia vlani oficiálne zhodnotila ďalšie krajiny v správe o procese rozširovania EÚ? TREND sa na to pozrel nižšie vo fotostory.