Európska únia (EÚ) nemá guráž na okamžitý zákaz dovozu ruských surovín. Väčšina politikov nemá odvahu ani na osobnú návštevu ruskými raketami ostreľovaného Kyjeva. Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, sú len lídri Česka, Poľska a Slovinska. Zástupcovia zvyšných krajín majú, slušne povedané, strach.
Povedané na rovinu, sú to traja odvážlivci verzus dvadsaťštyri zbabelcov. Také sú súčasné pomery síl v EÚ. Z toho sa dá logicky vyvodiť len jeden záver. Reči o okamžitom odstavení ruských surovín sú len bluf. Bojazliví lídri nikdy nenaberú odvahu na razantné seknutie energetického vplyvu Moskvy. Hádam budú mať dosť síl aspoň na postupné okresávanie ruského vplyvu.
Z čisto ekonomického hľadiska je bojazlivý prístup racionálny. V ostreľovanom Kyjeve môže zablúdená raketa pripraviť o život bežného občana aj vplyvného európskeho lídra. Sedieť doma na zadku je momentálne bezpečné. Rovnako racionálne je aj naďalej dovážať ruské suroviny. Iné štáty predávajú za oveľa vyššie ceny ropu, plyn a jadrové palivo.
Preto okamžité odrezanie od ruských surovín nie je na programe dňa. Zhodou okolností slovenskí politici plesali nad dovozom paliva pre atómové elektrárne práve v čase odvážnej návštevy Kyjeva. Biznis opäť raz vyhral nad hodnotami. Presnejšie vyhral strach. Rusi by jadrové palivo predali aj v prípade slovenskej účasti na delegácií v Kyjeve. Dôvod je vysoko pragmatický. Pre sankcie potrebujú každé jedno euro na financovanie invázie na Ukrajinu.
Ruskú vojnu platí Európska únia. Tvrdé skonštatovanie holých faktov. Napriek tomu nemožno Brusel kritizovať z nečinnosti. Už uvalené sankcie spôsobili Moskve obrovské komplikácie. Ruská centrálna banka len v tomto roku počíta s osempercentným pádom hrubého domáceho produktu (HDP). Lenže už prijaté obchodné bariéry s veľkou pravdepodobnosťou pošlú do miernej recesie aj Nemecko. Slabý ekonomický pokles na tvrdú hospodársku krízu premení okamžité odstrihnutie od ruských surovín. Moskva v takom prípade rovno zbankrotuje.
Vladimír Putin napriek tomu nemá problém hrať vabank a zaútočil na Ukrajinu. Diktátor sa totiž svojim občanom nemusí zodpovedať za prudký prepad životnej úrovne. Demokraticky volení lídri takýto luxus nemajú. Z tohto uhla pohľadu je opatrný prístup väčšiny európskych politikov pochopiteľný.
Jediný problém spočíva v jednoduchej otázke: Budú súčasné sankcie stačiť na zastavenie agresie ruského prezidenta V. Putina? Ak nie, tak potom sa súčasný prístup ukáže ako obrovská chyba. Ruské rakety dopadajúce na územie Európskej únie budú oveľa väčšou pohromou ako dvojciferná inflácia.
