Prudký rast cien spôsobí domácej ekonomike mnohé problémy. O vyhlásení generálneho štrajku začínajú verejne hovoriť už aj odbory. Zástupcom zamestnancov sa nepáči prudký rast cien. Od vlády žiadajú kompenzácie a v prípade neriešenia problémov vysokých cien hrozia generálnym štrajkom.
Teda prerušením výroby vo všetkých fabrikách. Presnejšie v tých, kde má zástupcov OZ Kovo. Odhadom ide o desiatky až stovky domácich firiem.
Toto ultimátum sa nedá označiť inak ako nebezpečný populizmus. Súčasná vláda má veľa chýb. Od nezvládnutia manažmentu pandémie po katastrofálne vysoké deficity. No napriek tomu za prudký rast cien nemôže. Žiaden slovenský politik nedokáže otvoriť nové ropné vrty, zvýšiť ťažbu zemného plynu alebo ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Práve tieto faktory stoja za prudkým rastom cien.
Politici majú v rukách len neefektívne nástroje. Prípadné zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) viac pomôže obchodníkom ako ľuďom. Pri vybraných potravinách klesla v roku 2016 sadzba DPH z 20 na desať percent. Napriek tomu chlieb v súčasnosti nie je výrazne lacnejší a zníženie daňového zaťaženia zvýšilo najmä marže obchodníkov.
Problém slovenských odborov spočíva v ich neschopnosti. Zástupcovia pracujúcich ľudí majú v prvom rade zabezpečiť vyššie platy zamestnancov priamo vo fabrikách. Práve vyššie mzdy najlepšie ochránia pred prudkou infláciou. V krajnom prípade môžu odbory ziskovú firmu donútiť k rastu mzdových nákladov aj lokálnym štrajkom. Ide o legitímny nástroj, ktorý bežne funguje vo vyspelých krajinách.
Generálny štrajk nie je to isté ako prerušenie výroby v konkrétnom závode. Doplatia naň všetci občania aj ľudia, ktorí pracujú v dobre platiacich firmách. Práve im výrazne klesnú mzdy v prípade paralyzovania celej ekonomiky. Takýto krok navyše odradí mnohých investorov a výsledkom bude menej nových pracovných miest. Jediné šťastie je v tom, že slovenské odbory nemajú dostatočnú silu na vyhlásenie generálneho štrajku a z ich strany ide o zbytočne silácke reči.
