Strach a paranoja. Čínske technologické firmy sa dostali medzi mlynské kamene

V pondelok 24. októbra sa na finančnom trhu odohrala panika, ktorú si všimol málokto. Čínske firmy sa prudko prepadli v reakcii na potvrdenie staronového prezidenta Číny. Niektoré klesli o osem percent, iné až o štvrtinu svojej hodnoty. Išlo hlavne o technologické firmy, spolu za jeden deň stratili 73 miliárd dolárov trhovej hodnoty.

To všetko v čase, keď najnovšie dáta z Číny poukazovali na rýchlejší než očakávaný hospodársky rast a americké akciové indexy rástli. Čínske technologické firmy však žijú v paralelnom vesmíre. Ich hodnota na amerických burzách klesla od vrcholu v roku 2021 o 80 percent, čím prekonali aj bitcoin.

Už sú dávno preč tie časy, keď čínske firmy chodili do USA za lacným financovaním a na burzu sa pravidelne uvádzali čínske giganty. Od 90. rokov sa na newyorskej burze (NYSE) uviedlo 500 čínskych spoločností, teraz je ich tam možno polovica.

Technologické giganty medzi mlynskými kameňmi

Medzi Čínou a USA zúri rivalita. Hrá sa o vyšší ekonomický rast, vplyv v globálnej ekonomike a samozrejme technológie. Odkedy sa bývalý prezident Donald Trump rozhodol navždy skoncovať so zavedenými poriadkami v americko-čínskych vzťahoch, napätie rástlo.

O napätie v podnikaní nie je nikdy núdza, väčšie škody urobili nové regulácie Washingtonu, ktorý si chcel posvietiť na všetky čínske firmy, ktoré chcú byť obchodované v USA. Kým budú uvedené na burzu, musia prezentovať finančné výkazy za tri roky, ktoré prešli auditom. Tento zákon uviedli do platnosti na jeseň 2020.

Spoločnosť Huawei rok predtým obvinili, že používala techniky, ktoré viedli k zdieľaniu dát s Pekingom. Doslova sa hovorilo o špionáži. Washington musel reagovať a skutočne začal vytláčať čínske firmy z Ameriky.

Na zozname spoločností, ktoré zatiaľ nespĺňajú kritériá, je 200 čínskych firiem, ich posledný termín, kedy môžu splniť podmienky, je v roku 2024. Ak sa nepodriadia, obchodovanie ich akcií sa zastaví a z burzy ich odstránia . Ide o spoločnosti, ktoré majú stále hodnotu stoviek miliárd dolárov, hoci ešte pred rokom to bol viac ako bilión dolárov.

Pristrihnutie krídelok miliardárom spôsobilo otrasy

Nejde len o tie miliardy, pre mnohé spoločnosti je umiestnenie na akciovú burzu nevyhnutné, keďže s čínskou ekonomikou to ide od deviatich k piatim. Amerika je pre nich zasľúbenou zemou.

Do hry sa zamiešal aj Peking, ktorý začal viac komunikovať s Washingtonom o tom, ako by mohli čínske firmy prísť na burzu. Pochopiteľne o tom, ktoré firmy dostanú od čínskeho vedenia zelenú, sa rozhodne na tých správnych miestach.

Čínska politika bola dlho neprehľadná, ale nedávna konsolidácia sily spôsobila investorom nervozitu.

Zdá sa, že technologické firmy to rozhodne nebudú. Na tie čínska vláda vytiahla bič v podobe prísnych regulácií. Akoby nestačilo, že pritvrdil Washington, Peking dal svojim technologickým gigantom facku z druhej strany. Úspešné podnikateľské príbehy, ktoré z čínskych podnikateľov urobili miliardárov, sa vedeniu krajiny veľmi nepozdávali.