Len v pár ukazovateľoch konkuruje Slovensko oveľa bohatšiemu Nemecku. Prekvapivo vyrovnaná partia sa vzhľadom na ekonomickú silu krajín hrá v zbrojení. Obidva štáty minuli v roku 2019 na obranu 1,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Malá slovenská armáda v posledných rokoch razantne investuje do nákupu novej techniky. Letectvo získalo americké bojové vrtuľníky Black Hawk. V najbližších rokoch priletia aj americké stíhačky F-16.

Pri porovnaní rozdielov medzi jednotlivými európskymi štátmi prekvapí jeden fakt. Výdavky na obranu až tak moc nezávisia od bohatstva konkrétneho štátu. Zásadnú úlohu zohráva pocit ohrozenia. Dôležitú úlohu zohráva aj profit z nákupu amerických zbraní. Spojeným štátom vždy ide v prvom rade o biznis a tamojšia vláda je vždy viac ústretová k spojencom investujúcim do americkej vojenskej techniky.

Írom sa oplatí byť mimo NATO

Suverénne najmenej peňazí v celej Európskej únií minie na obranu Írsko. Pred dvoma rokmi išlo o sumu zodpovedajúcu len 0,2 percentám HDP. Ostrovná krajina dlhodobo investuje do vlastnej obrany málo. Počas predchádzajúcej dekády nikdy nenakúpili zbrane za viac ako 0,4 percenta HDP. V súčasnosti je totiž priama vojenská agresia od najbližších susedov nereálna. Sú nimi Severné Írsko, Veľká Británia a Škótsko.

Lenže nebolo tomu vždy tak. Začiatkom minulého storočia trvala tri roky britsko-írska vojna. Trvalý mier do nepokojného regiónu priniesol až vznik Európskej únie. Potom postupne ustali konflikty spojené so snahami o nezávislosť Severného Írska. Táto časť je aj dnes súčasťou Veľkej Británie a mier sa, našťastie, podarilo udržať aj po brexite.

Írsko ako jedna z mála európskych krajní nie je členom NATO. Miestna vláda Američanom nikdy nesľúbila, že na svoju obranu každý rok minie dve percentá HDP. Namiesto vojenskej spolupráce prišlo k rozvinutiu výhodných ekonomických vzťahov.

Na ich začiatku stála lacná a anglicky hovoriaca pracovná sila. Na konci lákavá možnosť zaplatiť takmer nulové dane z peňazí zarobených v celej Európskej únii. Tejto šance sa chytili práve americké spoločnosti Amazon, Apple, Google a Microsoft.

Jedným z najznámejších daňových rajov je práve Írsko. Systém tvrdej daňovej optimalizácie bol známy pod názvom: Dvojitá Írska a holandský sendvič. Relatívne jednoduchá schéma umožnila firmám podnikajúcim v rámci jednotného európskeho trhu ušetriť na daniach miliardy eur za rok.

Profit z toho malo aj samotné Írsko. Pre nízke dane je sídlom európskych centrál mnohých nadnárodných koncernov. Výsledkom je, že miestna ekonomika rástla aj počas minuloročnej pandémie a vláda v Dubline ako jediná v rámci celej Európskej únie nemusela bojovať s recesiou.

Trumpové obchodné vojny

Bývalý americký prezident je muž plný protikladov. Donald Trump ako jeden z mála šéfov Bieleho domu nerozpútal počas svojej vlády nový vojenský konflikt. Napriek tomu máloktorý vrcholový politik tlačil svojich spojencov do masívneho zbrojenia tak otvorene ako on. „Európania musia zvýšiť výdavky na obranu. V opačnom prípade sa budú pred vonkajšou agresiou brániť sami,“ tweetoval v roku 2018.

Tvrdé vyhrážky slávili úspech. Ešte v tom roku sa všetci členovia prihlásili k naplneniu záväzkov zo samitu vo Walese. Teda vo zvýšení výdavkov na armádu na požadované dve percentá HDP najneskôr do roku 2024.

Slovensko spomínaný záväzok splní oveľa skôr. Pravdepodobne už v roku 2020. Počas minuloročnej recesie sa vôbec nešetrilo na armáde. Zároveň hospodársky výkon krajiny klesol o 4,8 percenta HDP. Výsledkom je, že výdavky vo výške 1,68 miliardy eur nebudú predstavovať 1,76 percenta HDP, ale s vysokou pravdepodobnosťou rovné dve percentá HDP.

D. Trump na spojencov tlačil aj oveľa tvrdšie ako nepríjemnými tweetmi. Konkrétne obmedzovaním prístupu na najväčší trh sveta. Asi najväčšou nenaplnenou hrozbou bolo zavedenie ciel na všetky v Európskej únií vyrobené automobily. Práve táto sankcia mala donútiť viac zbrojiť najsilnejšiu európsku ekonomiku – Nemecko.

Vláda v Berlíne, mimochodom, disponuje finančnou silou na vybudovanie druhej najsilnejšej armády na svete. V minulosti to nič dobré neprinieslo a práve preto súčasní nemeckí politici v prípade problémov s rozpočtom začnú ako prvé škrtať vojenské výdavky.

Bývalý americký prezident bol obchodník. Pri svojich rozhodnutiach sa riadil jedine snahou dosiahnuť čo najväčší zisk. Z tohto dôvodu írsky daňový raj dlhé roky nikomu nevadil. Dôvodom bol obrovský profit amerických spoločností.

Situácia sa zmenila až s príchodom nového amerického prezidenta. Joe Biden minul bilióny dolárov na hasenie následkov pandémie. Astronomicky zvýšil dlh a splatiť ho plánuje zvýšením daní. Lenže to v systéme daňových rajov nebude vôbec jednoduché. V súčasnosti preto proti ním Američania tvrdo bojujú. Výsledkom ich tlaku je dohoda na zavedení globálnej firemnej dane. Presnejšie minimálnej sadzby vo výške 15 percent. Nové pravidlá majú začať platiť v najbližších rokoch a s veľkou pravdepodobnosťou spôsobia koniec írskeho daňového raja.

V regióne zbroja najmä Poliaci

Z okolitých štátov najviac míňa na armádu vláda vo Varšave. Už pred dvoma rokmi išlo o sumu zodpovedajúcu 1,6 percenta HDP. Na rozdiel od Slovákov sa Poliaci obávajú vojenského konfliktu s Ruskom. Vedie ich k tomu zlá historická skúsenosť. V roku 1940 sa odohral Katynský masaker. Počas neho prišlo o život viac ako 20-tisíc ľudí. Medzi obeťami boli poľskí dôstojníci, vojaci, policajti, kňazi a príslušníci inteligencie.

Práve pre obavy z opakovania podobného nešťastia je Poľsko najbližším spojencov USA v regióne Vyšehradskej štvorky. Vojenskej konfrontácie s Ruskom sa obáva aj Estónsko. Práve z tohto dôvodu malá krajina minula v roku 2019 na obranu 2,1 percenta HDP. Pred dvoma rokmi túto hodnotu neprekonal žiadny iný štát Európskej únie. Ani v tom čase odchádzajúci člen Veľká Británia.

Spojené kráľovstvo investovalo do armády „len“ dve percentá HDP. V tomto prípade ide tiež o historickú skúsenosť. Konkrétne o udržanie vplyvu svetovej veľmoci. Briti už síce nikdy nebudú vládnuť svetu tak ako v 19. storočí, ale kvôli atómovým zbraniam sa s nimi musí počítať a žiadna iná svetová mocnosť ich nemôže brať na ľahkú váhu.

Večne bankrotujúce Grécko
Veľa peňazí investuje do obrany aj Grécko. Táto krajina počas predchádzajúcej dekády nikdy neminula na obranu menej ako dve percentá HDP. Nič na tom nezmenila ani na poslednú chvíľu viac krát odvrátená hrozba bankrotu. V tomto prípade je za zbrojením neutíchajúci konflikt s Tureckom. Vláda v Aténach sa najnovšie s Ankarou sporí o práva na ťaženie plynu v Stredozemnom mori. Paradoxne obidva štáty sú oficiálne spojencami v rámce NATO.