Progresívne zdaňovanie je najmä populizmus. Buď štát zdaní málo ľudí alebo narazí na robotníkov

Koalícia sa pohráva s myšlienkou ešte viac progresívneho zdaňovania práce. V súčasnosti väčšina zamestnancov platí devätnásťpercentnú daň z príjmu. Vyššiu dvadsaťpäťpercentnú sadzbu mal minulý rok zamestnanec s ročným príjmom nad 41 445,46 eura. Tému progresívneho zdaňovania naposledy otvorene spomínala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. V takzvaných „lego kockách“ jej zvýšenie na 35 percent malo do štátnej pokladnice potenciál každý rok priniesť 90 miliónov eur.

V súčasnosti sa táto možnosť opäť spomína v už schválenom Programe stability na rok 2024. V ňom sa píše: „Vláda avizovala zámer prijať ďalšie opatrenia smerujúce k progresívnejšiemu a spravodlivejšiemu daňovému systému,“ uvádza sa v dokumente. Podľa informácií opozičných poslancov SaS je v hre zavedenie sadzby na úrovni 32 percent. Takto vysoké zdanenie úspešných ľudí môže každý rok priniesť do štátnej pokladnice navyše 63 miliónov eur.

Nie je to len o zvyšovaní

Zástancovia progresívneho zdaňovania zvyknú upozorňovať, že slovenské sadzby dane z príjmu patria na európske pomery stále k tým nižším. Napríklad v susednom Rakúsku platia bohatí ľudia až 55-percentnú daň z príjmu. Lenže porovnávanie samotných sadzieb nie je úplne korektné. Najvyššie rakúske dane platia ľudia s ročným príjmom nad jeden milión eur. Slabo platení zamestnanci majú, naopak, nulovú sadzbu a ide o ľudí s ročným platom do 12 465 eur. Pri tejto príjmovej hranici je rakúske zaťaženie nižšie ako slovenské. A to aj po zohľadnení nezdaniteľného minima. Progresívne zdaňovanie v západných krajinách nie je, ako na Slovensku, len o zvyšovaní daní bohatým, ale aj ich znižovaní chudobným.

Porovnávať čisto daňové odvodové zaťaženie môže byť skresľujúce. Štáty na jednej strane znižujú čistý príjem ľudí prostredníctvom daní a odvodov. Na druhej ho zvyšujú vyplácaním rôznych sociálnych dávok. Tie v niektorých prípadoch dostanú aj pracujúci ľudia. Koľko si teda štát po zohľadnení spomínaných vplyvov zoberie z čistej mzdy zamestnanca? Odpoveď na túto otázku sa v najnovšej štúdii snaží dať analýza od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Už dnes je to veľa

Daňovo-odvodové zaťaženie práce je v slovenskej ekonomike dlhodobo vysoké. Štát si z ceny práce priemerne plateného zamestnanca minulý rok zobral 41,6 percenta. Ide o desiatu najvyššiu úroveň v rámci porovnania od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Zároveň o najvyššiu v regióne Vyšehradskej štvorky. Maďarské zaťaženie je na úrovni 41,2 percenta, české 40,2 percenta a poľské len 34,3 percenta. Priemer za všetky členské krajiny OECD bol 34,8 percenta. Najvyššie zaťaženie, a to až 52,7 percenta, je v Belgicku. V spomínanom Rakúsku to bolo 47,2 percenta.

Nečakaný odpor odborov