Problém s nepracujúcimi migrantmi Slovensko netrápi. Väčšina cudzincov chodí do zamestnania

Zamestnávanie cudzincov je kontroverznou témou v každej spoločnosti. Časť domáceho obyvateľstva pri nej zvyknú trápiť najmä tieto dve obavy. Prvou je zneužívanie sociálneho systému nepracujúcimi prisťahovalcami, druhým strata pracovného miesta v dôsledku uprednostnenia lacnejšej pracovnej sily zo zahraničia.

V domácej ekonomike sa ani jedna z nich nenaplnila. Slovensko je lídrom v zamestnanosti ľudí pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie (EÚ). Ekonomicky aktívnych je v domácej ekonomike až 92,8 percenta prisťahovalcov. Takýto dobrý výsledok vo vekovej skupine od dvadsať do 64 rokov nemá žiaden iný štát EÚ. Ide o najnovšie údaje za rok 2022 od Európskeho štatistického úradu Eurostat.

Výhody prísnej migračnej politiky

Za týmto úspechom stojí prísna azylová politika. Možnosť voľného pohybu po krajine majú väčšinou len cudzinci s platnou pracovnou zmluvou. Nelegálni migranti zas nemajú záujem ostať v domácej ekonomike a smerujú do bohatších západných štátov. Slovenská polícia tiež v minulosti tvrdo zasiahla voči špekulantom, ktorí fiktívnymi svadbami ponúkali možnosť získať slovenské občianstvo a s ním spojený voľný pohyb po Únii.

Slovensko väčšine cudzincov dáva pracovné povolenie na presne určený čas. Po jeho uplynutí sa zahraniční zamestnanci vrátia do vlasti. Prípadne v prípade záujmu zo strany zamestnávateľa dôjde k predĺženiu pracovného povolenia o ďalší rok. Ide o obrovský rozdiel oproti prístupu mnohých západných štátov. Tam, najmä v minulosti, mali cudzinci po odpracovaní stanoveného počtu rokov automaticky nárok na štátne občianstvo. Následne za nimi moli prísť manželky a deti. Ženy v mnohých východných kultúrach sú stále zvyknuté nezamestnať sa a starať sa o domácnosť.

S takýmto prístupom mali v bohatých západných štátoch automaticky nárok na sociálne dávky. Navyše deti prisťahovalcov na rozdiel od svojich otcov nie sú vďačné za hocijakú prácu a výsledkom sú sociálne problémy.

Líder v dvoch ukazovateľoch