Prehriata nie je americká ekonomika, len jej akciový trh. Recesia pomaly, ale isto prichádza

V piatok nastala na akciových trhoch nevídaná situácia. Po zverejnení makroekonomických dát z amerického trhu práce prudko vzrástla pravdepodobnosť skorého zníženia úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou. Kým počas týždňa obchodníci oceňovali šancu, že Fed ešte v júni ponechá úrokové sadzby na súčasných hodnotách na úrovni 40 percent, po piatkových dátach je to už len 27 percent. Vyššia pravdepodobnosť znižovania úrokových sadzieb až doteraz vždy priniesla pozitívnu reakciu akciového trhu. V piatok však nastal neočakávaný výpredaj akciových titulov.

Napriek úvodnému rastu americké technologické akcie oslabili o viac ako percento. Najvýkonnejšia akcia tohto roka, Nvidia, sa preklopila z päťpercentného zisku do vyše päťpercentnej straty. Bol to síce iba jednodňový pohyb, no ukázal, že optimizmus z ďalšieho rastu akcií sa začína naštrbovať. Investori totiž predpokladajú vysoký rast firemných ziskov v porovnaní s podpriemerným ekonomickým rastom. Ak sa však ekonomika spomaľuje, čo dáta z posledného týždňa potvrdzujú, mantra o silných firemných ziskoch stráca dôveryhodnosť a prestane ťahať akcie vyššie. Najviac to pocítia firmy z cyklických sektorov ekonomiky, ako je napríklad výroba čipov či iné technológie.  

Mäkké pristátie je vrcholom optimizmu

Kým niektorí ekonómovia pokles inflácie pri súčasnom pomerne silnom ekonomickom raste oslavujú, iní sú skeptickejší. Známy ekonóm Garry Shilling povedal: „Veľa ľudí dúfa, že ekonomika mäkko pristane. My Američania však máme tendenciu byť večnými optimistami“. Naopak, podľa neho niekoľko ekonomických dát hovorí o smerovaní do recesie.

Ešte ostrejšie sa vyjadrila hlavná ekonómka banky Morgan Stanley pre oblasť USA Ellen Zentnerová. Tvrdé pristátie je podľa nej istota, ktorú spôsobia vyššie úrokové sadzby, hoci sa tento rok budú znižovať. „V určitom bode budeme mať tvrdé pristátie. To vám garantujem. Všetci sa však pýtame, kedy príde."

Mnohí ekonómovia nedávno poukázali na skutočnosť, že v priemere trvá len niečo vyše dvoch rokov – približne 26 mesiacov – odkedy Federálny rezervný systém začne zvyšovať úrokové sadzby, kým sa krajina prepadne do recesie. „No, je to už 24 mesiacov, čo začali zvyšovať sadzby," upozornil G. Shilling.

Trh práce je omnoho slabší, ako sa zdá

Americký trh práce neprestáva prekvapovať. Dáta novovytvorených miest v domácej ekonomike za január vyšli lepšie, ako odhadovali všetci ekonómovia. Rovnako pozitívne vyšli dáta aj za február, keď lepšie hodnoty očakával iba jeden ekonóm v prieskume Bloombergu. Napriek tomu, že sa investori na základe dát novovytvorených pracovných miest tešia zo silného trhu práce, jeho skutočný stav je omnoho horší, ako sa na prvý pohľad zdá.

Analytici považujú novovytvorené pracovné miesta za hlavný ukazovateľ sily amerického trhu práce. V poslednej dobe to však nie je príliš dôveryhodný indikátor. Jeho prvé zverejnenie totiž silno nadhodnocuje počet vytvorených pracovných miest a až následné revízie ich zreálňujú. Napríklad výborné januárové číslo na úrovni 353-tisíc štatistici počas prvej revízie zredukovali na 229-tisíc. Bola to najväčšia revízia za dva roky. No investorov primárne zaujímavé prvotné číslo a následným revíziám už venujú omnoho menej pozornosti.

Prvý piatok v mesiaci sa okrem novovytvorených pracovných miest, ktoré analytici odhadujú na základe firemných údajov, zverejňujú aj prieskumy domácností. Tam je obraz zamestnanosti omnoho horší. A to o toľko horší, že podľa neho domácnosti strácajú zamestnanie už tri mesiace po sebe, tentoraz takmer o 200-tisíc pozícií. Rozdiel medzi oboma metrikami je ohromujúci. Podľa prvej za uplynulých šesť mesiacov vzrástol počet pracovných miest v priemere o 231-tisíc pozícií, podľa druhej klesol o 81-tisíc. Toto číslo signalizuje takmer istotu recesie.

Množstvo anekdotických prípadov hovorí, že si mnoho kvalifikovaných ľudí nevie nájsť zamestnanie. Sú sektory, ktoré sú silné a stále prijímajú nových ľudí, ako je zdravotníctvo, sociálna práca, vládne pozície či rekreácia. Vo februári až 54 percent nových pozícií vytvorila vláda a zdravotníctvo. Zvyšné, najmä cyklické sektory ekonomiky, sú na tom omnoho horšie –nájsť si tam prácu prakticky nie je možné. V ostatných mesiacoch tamojšie firmy razantne znížili záujem o nových pracovníkov.

„Je to nezvyčajné a nie je to niečo, čo by ste si nevyhnutne spájali so silnou a pulzujúcou americkou ekonomikou,“ povedal hlavný medzinárodný ekonóm holandskej banky ING James Knightley. „Naznačuje to, že hlavné dáta môžu vyzerať skutočne veľmi silno, ale detaily pod nimi vyzerajú menej pozitívne,“ dodáva.

Tieto obavy potvrdzujú ďalšie makroekonomické dáta. Napríklad pred rokom pracovalo v Spojených štátoch na plný úväzok 133,2 milióna ľudí. Tento február to bolo iba 132,9 milióna. Je to ďalší parameter, ktorého pokles história spája s recesiou. Vzrástli iba dočasné pozície či pozície na skrátený úväzok. Ich rast je znakom dopytu po pracovníkoch v menej platených manuálnych činnostiach.

Aj prieskum voľných pracovných miest a fluktuácie (JOLTS) ukazuje, že sa podiel výpovedí v januári dostal na úroveň 2,1 percenta. To je najnižšie číslo od augusta 2020. Kým počas pandémie sa hovorilo o veľkej rezignácii, keď ľudia masovo opúšťali trh práce, v súčasnosti sa situácia otočila o 180 stupňov. Začína sa hovoriť o veľkom zotrvaní, keď množstvo výpovedí kleslo na najnižšiu úroveň za takmer desať rokov. Ľudia sa boja dávať výpovede, lebo vedia, že nájsť si novú prácu je omnoho ťažšie, ako naznačujú niektoré ekonomické štatistiky.

Množstvo výpovedí je navyše predstihovým indikátorom ekonomiky a naznačuje, že problémy na trhu práce ešte len prídu. Index dôvery zamestnancov od spoločnosti Glassdoor vo februári klesol na najnižšiu úroveň od začiatku zhromažďovania údajov, teda od roku 2016. Pozitívny šesťmesačný výhľad malo iba 45 percent zapojených zamestnancov. Vo firemnom sektore sa zmienky o znižovaní počtu pracovných miest v štvrťročných správach zverejnených za uplynulý rok zvýšili o pätinu a od roku 2022 sa viac ako zdvojnásobili.

Negatívny trend v piatok potvrdila aj prudko rastúca miera nezamestnanosti. Tá prekvapujúco vzrástla na 3,9 percenta, čo je najvyššia úroveň od začiatku roka 2022. Od vlaňajšieho minima 3,4 percenta vzrástla už o pol percentuálneho bodu, čo je opäť historicky spojené s recesiou. Hovorí o tom aj pravidlo ekonómky Caludie Sahmovej.

Sahmovej pravidlo sa označuje za jeden z najrýchlejších indikátorov príchodu recesie. Vytvorila ho bývalá ekonómka Fedu, podľa ktorej je už každý mierne väčší nárast miery nezamestnanosti vždy spojený s príchodom recesie. Akonáhle totiž začína miera nezamestnanosti rásť, nespomalí to len trh práce, ale aj výdavky domácností. Tie ťahajú ekonomiku, čím sa hospodárstvo dostáva do klesajúcej špirály miezd, výdavkov, tržieb, ziskov a opäť miezd. Možné prvé problémy výdavkov domácností naznačili aj januárové maloobchodné tržby, ktoré na ročnej báze vzrástli najmenej od pandémie.

Podľa Sahmovej problémy na trhu práce okamžite naznačuje trojmesačný kĺzavý priemer aktuálnej miery nezamestnanosti v porovnaní s jeho minimami za ostatný rok. Akonáhle rozdiel medzi oboma hodnotami presiahne pol percentuálneho bodu, vždy v povojnovej americkej histórii nasledovala recesia. Prudký nárast miery nezamestnanosti z februára naznačuje, že spúšťač recesie je blízko.

Navyše februárový nárast miery nezamestnanosti vyvolal príchod nových ľudí na trh práce, nepodarilo sa im však nájsť zamestnanie. Pravdepodobne sa mnohým minuli pandemické úspory a zvýšené životné náklady spôsobili, že si opäť začali hľadať prácu. Tentoraz však narazili na podstatne horšiu situáciu, ako im prezentujú politici.

Inflácia slabne omnoho viac, ako sa zdá