Miera evidovanej nezamestnanosti klesla z augustových 7,60 percenta na septembrových 7,43 percenta. „Za september ani v čase najväčšej ekonomickej konjunktúry, ktorá tu bola minulý rok, nezamestnanosť neklesla. Opatrenia, ktoré sme pripravili po prvej vlne, jednoducho zabrali a preto v nich pokračujeme aj počas aktuálnej druhej vlny,“ zhodnotil počas tlačovej konferencie minister práce Milan Krajniak (Sme Rodina).
Aj napriek neustálej prítomnosti pandémie sa trh práce v posledných mesiacoch zotavoval. Veľa firiem získalo cenné skúsenosti už počas prvej vlny a v druhej ich len zúročilo. Desaťtisíce ľudí dnes bez problémov pracuje z domu a masívny online predaj rozbehlo veľké množstvo obmedzených reštaurácií.
Minulý mesiac sa na úrady práce nahlásilo 6 263 absolventov stredných škôl. Napriek tomu nezamestnanosť nevzrástla, keďže v rovnakom období si prácu našlo až 21 988 ľudí.
Koniec rastu nových pracovných ponúk
Lenže dobre časy sa pomaly končia a najbližšie mesiace budú opäť ťažké. „Výrazný pokles v počte pracovných ponúk sme preto zaznamenali až posledný 42. kalendárny týždeň, keď sme na našom portáli zaznamenali o zhruba 500 ponúk menej ako predošlý týždeň,“ povedala Nikola Richterová, hovorkyňa pracovného portálu Profesia.
Minulý týždeň uverejnili firmy na Profesií len 3 899 nových pracovných ponúk. Najviac až o 85 percent sa prepadol počet inzerátov v gastre, hotelierstve a cestovnom ruchu. Práve tieto odvetvia totiž najviac zasiahol zákaz jedenia v reštauráciách. „Drvivá väčšina oslovených gastroprevádzok už prepustila brigádnikov a časť zamestnancov,“ uviedol jeden z organizátorov iniciatívy Zachráňme gastro Ján Laš.
Profesia tiež výrazný pokles pracovných ponúk zaznamenala v oblastiach zákazníckej podpory a administratívy. „Je tu veľký predpoklad, že nezamestnanosť bude opäť rásť. Všetko však bude záležať najmä od toho, aká bude podpora zo strany vlády – nielen od jej výšky ale aj od promptnosti,“ upozornila N. Richterová.
Druhá vlna nebude až tak zlá
Situácia, ale pravdepodobne nebude tak zlá ako počas prvej vlny pandémie, kedy o prácu prišlo viac ako 68-tisíc ľudí. „Z môjho subjektívneho názoru, ktorý opieram o sledovanie situácie u našich klientov aj white collarových, nie len blue collarových, si myslím, že ak príde k prepúšťaniu, tak bude miernejšie ako v prvej vlne,“ povedal pre TREND expert personálnej agentúry Trenkwalder Martin Sokol. Ten svoj názor opiera aj o to, že v posledných mesiacoch sa nekonala väčšina ohlásených hromadných prepúšťaní a úradoch práce pribúdajú hlavne absolventi škôl.
Počas leta personálni manažéri nahlásili úradom práce 12 hromadných prepúšťaní, ktoré mali o zamestnanie pripraviť 343 ľudí. Pre zlepšenie ekonomickej situácie sa nakoniec firmy rozlúčili so 69 zamestnancami. V septembri boli nahlásené len tri hromadné prepúšťania, ktoré môžu o zamestnanie pripraviť až 396 ľudí.
Zákonník práce dovoľuje firmám ľudí prepustiť až po skončení výpovednej lehoty, ktorá je väčšinou stanovená na dva mesiace. Ak v priebehu tohto obdobia firme vzrastú zákazky, väčšinou príde k stiahnutiu výpovede, lebo s ňou je spojená aj povinnosť vyplatiť odstupné.
Chaotický trh práce
Niektoré firmy nedokážu obsadiť voľné pracovné miesta ani v časoch vyššej nezamestnanosti. Časť nezamestnaných totiž radšej ostane na podpore ako by mala riskovať nakazenie v širšom pracovnom kolektíve. Prepustený človek dostane od štátu podporu 600 eur v prípade, že predtým v čistom zarábal okolo 900 eur za mesiac.
Zároveň personálne agentúry momentálne pri požiadavkách na pracovnú silu čelia zo strany firiem vysokej dynamike a nekonzistentnosti objednávok. „Situácia sa nám mení kvázi zo dňa na deň, kde sledujeme u určitých klientov potrebu personálu a na druhý deň objednávku stornujú,“ priblížil M. Sokol.
Do toho prichádzajú problémy so zamestnancami pozitívne testovanými na Covid-19, ktorí musia ostať v karanténe, a firmy ich prácu buď prerozdelia alebo narýchlo zháňajú náhradu. Momentálne prostredníctvom úradov práce podnikatelia nevedia obsadiť viac ako 81-tisíc voľných pracovných miest.
Vývoj na trhu práce do konca roka najviac ovplyvnia obmedzenia zo strany vlády. Druhá vlna môže byť rovnako zlá ako prvá, ak sa premiér v snahe zastaviť pandémiu rozhodne zakázať predaj v obchodoch. Igor Matovič už niekoľko kráť spomenul aj lockdown, ktorý znamená dočasné zastavenie výroby vo fabrikách.
V takom prípade môže mať druhá vlna horšie dopady ako prvá. Lenže práve pre obrovský nárast nezamestnaných je vypínanie fabrík málo pravdepodobné.
Pandémia spôsobuje chudobu
V snahe zastaviť šírenie koronavírusu viaceré európske krajiny obmedzujú ekonomiku. O prácu prichádzajú zamestnanci leteckých spoločností, cestovných kancelári, alebo reštaurácií. Svetová banka upozorňuje, že po celom svete sa kvôli pandémii ocitnú v chudobe desiatky miliónov obyvateľov.
„Podiel ľudí, ktorí žijú na deň z menej ako 1,9 dolára, by sa mal zvýšiť z 8,2 % v roku 2019 na 8,6 % v roku 2020. V číselnom vyjadrení ide o zvýšenie z 632 miliónov ľudí na približne 665 miliónov,“ priblížila analytička spoločnosti FinGo.sk Lenka Buchláková.
V slovenských pomeroch sa za chudobného považuje človek, ktorý má na mesiac maximálne 373 eur a pod touto hranicou sa aktuálne nachádza 872-tisíc občanov. „V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí,“ dodala L. Buchláková. Najčastejšie sa na pokraji biedy ocitnú nezamestnaní a v prípade zamestnaných ľudí slobodné matky s deťmi.
