Najprv Južná Kórea, potom Grécko. Dve z najpracovitejších krajín sveta apelujú na zamestnancov, aby pracovali ešte viac. Grécko trápi nedostatok pracovníkov, preto zaviedlo legislatívnu možnosť 6-dňového pracovného týždňa. Kórejská ekonomika pociťuje globálnu recesiu, a preto niektoré firmy nariadili manažérom pracovať aspoň jeden víkendový deň.
V Nemecku sa však oba problémy kumulujú. Do roku 2050 krajina príde o osem miliónov pracovníkov. Vláda sa ich snaží nahradiť migrantmi, no posledné voľby v Sasku a Durínsku ukázali, že táto politika nie je populárna. Snaha nemeckej vlády zvýšiť motiváciu neodchádzať do skoršieho dôchodku a znížiť daňovo-odvodové zaťaženie nadčasov je len čiastočným riešením aktuálnych problémov.
„Nemecko skončilo“. Jeho politika je „úplná katastrofa“, oprel sa do vlády šéf nemeckej burzy
Medzi tie patrí stagnujúca ekonomika a najmä strata atraktivity Nemecka pre zahraničných investorov. Podľa údajov Organizácie Spojených národov v roku 2022 natieklo do nemeckej ekonomiky iba 11 miliárd dolárov zahraničných investícií, čo je rovnaký objem ako do Rumunska. Hoci Nemecko nie je závislé od zahraničných investícií, tento pokles záujmu zahraničného kapitálu je znepokojujúci.
Správy, že Volkswagen sa chystá zatvárať domáce závody, ukazujú, že aj samotní nemeckí investori môžu radšej investovať kapitál v krajinách, kde dosahujú vyššie zisky. Na túto situáciu reagoval aj generálny riaditeľ najväčšej banky v krajine, Christian Sewing. „Investori už pochybujú o našej schopnosti reformovať sa, ale najmä o našej schopnosti a vôli konať,“ povedal šéf Deutsche Bank na bankovom summite Handelsblatt vo Frankfurte.
Nemecko prežíva hlbokú vnútornú krízu. Zlá ekonomická situácia zasahuje firmy aj strednú triedu
Hovoril tak o neutešenej situácii nielen z pohľadu prílevu investícií, ale aj dvojročnej stagnácii ekonomického rastu, ktorá stále pokračuje. V stredu Ifo znížil odhad rastu HDP krajiny v tomto roku na -0,1 percenta. „Väčší rast príde len vtedy, ak zmeníme náš postoj k práci; ak sme pripravení pracovať inak, ale celkovo pracovať viac a tvrdšie“.
Ch. Sewing uviedol, že občania EÚ pracujú v priemere asi 34 hodín týždenne, zatiaľ čo v Nemecku je to len asi 28 hodín. Tvrdí, že Nemecko by malo prijať dlhší pracovný týždeň. „Nezvládneme to s priemerom 28 hodín týždenne a dôchodkom v 63 rokoch,“ poznamenal.
Podľa najnovších štatistík OECD pracujú Nemci v priemere iba 26 hodín týždenne. Tento údaj vychádza z ročného počtu skutočne odpracovaných hodín vydeleného počtom týždňov. Priemer krajín OECD je pritom o osem hodín vyšší.
„Musíme jednoducho povedať našim spoluobčanom, že musíme opäť urobiť viac,“ pokračoval Ch. Sewing a dodal, že by sa krajina mala v počte odpracovaných hodín priblížiť európskemu priemeru. Hoci Eurostat používa inú metodológiu a zber dát, dáta OECD ukazujú dramatický pokles týždennej pracovnej doby v Nemecku.
V roku 1970 priemerný Nemec odpracoval takmer toľko hodín ako priemerný pracovník OECD. V roku 2022 však odpracoval už o 400 hodín menej. Ide o najnižší objem práce zo všetkých krajín OECD.
Nemecko, ktoré zápasí s následkami energetickej krízy, spomalením exportných trhov a štrukturálnymi problémami v priemysle, čelí dramatickým výzvam spôsobeným nedostatkom pracovníkov. Tieto výzvy môžu viesť k potrebe zastaviť alebo dokonca otočiť dlhodobý trend znižovania odpracovaných hodín.
Opačná situácia pretrváva v krajinách strednej Európy, kde politici vychádzajú ľuďom v ústrety a podporujú snahy o znižovanie pracovného času či v mnohých prípadoch aj skorší odchod do dôchodku. Problémy Nemecka sa však príliš nelíšia od problémov Slovenska, a preto je len otázkou času, kedy aj slovenskí politici budú musieť prispôsobiť situácii pomalého ekonomického rastu a nedostatku pracovníkov.