Pohľad do prieskumov verejnej mienky ukazuje jeden nebezpečný trend. Čoraz viac mladých ľudí uvažuje nad trvalým odchodom zo Slovenska. Život v cudzine pred ôsmimi rokmi zvažovala štvrtina mladých ľudí. Ide o výsledok sociologického prieskumu od agentúry Focus. Pár dní dozadu aktuálne nálady v spoločnosti mapovala spoločnosť NMS Market Research Slovakia. Výsledok? Trvalý život v cudzine zvažuje každý tretí mladý Slovák. Respondenti ako hlavné dôvody k odchodu uviedli nízke mzdy a politickú situáciu.

Naplnenie týchto úvah neprinesie nič dobré. Domáce firmy už dnes nevedia obsadiť 110-tisíc voľných pracovných miest. Nejde pritom len o slabo platené pozície. Pre zlé nastavený vzdelávací systém je obrovský problém zohnať odborníkov aj na dobre platené miesta. Po masívnom odchode mladých ľudí bude len horšie. Nedostatok pracovnej sily prinúti firmy presúvať nové investície do iných štátov. Výsledkom bude pomalší hospodársky rast a slabý rast životnej úrovne.

Mladých nečaká nič dobré

Približne dvadsať rokov nedokážu večne rozhádaní politici ponúknuť občanom spoločnú víziu smerovania krajiny. Naposledy sa predsedovia všetkých parlamentných strán zhodli na podpore vstupu do Európskej únie. Svojho času vízia lepšej budúcnosti dostala za jeden rokovací stôl najväčších politických rivalov – predsedu HZDS Vladimíra Mečiara a predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu.

Niečo podobné je dnes nemožné. Bývalý premiér Igor Matovič súčasného predsedu vlády Roberta Fica pravidelne posiela do väzenia. Jedným z výsledkom tvrdej konfrontácie je zníženie sadzieb za trestné činy a zrušenie špeciálnej prokuratúry. Dvaja úhlavní politickí nepriatelia sa zhodnú len v jednej veci. Je ňou korumpovanie voličov prostredníctvom rôznych sociálnych opatrení. Aj vďaka tomu je dlhodobá udržateľnosť verejných financií v pásme vysokého rizika. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočíta, že pri súčasnom nastavení výdavkov sa slovenská ekonomika ocitne v platobnej neschopnosti najneskôr v roku 2036.

Mladých ľudí najbližšie roky nečaká nič dobré. Snaha o udržanie štedrého sociálneho systému prinúti vládu zvyšovať dane a odvody. Zamestnanci na začiatku pracovnej kariéry za to na oplátku s veľkou pravdepodobnosťou nedostanú nič. Ide o obrovský problém. Slovenská ekonomika stále profituje z lacnej pracovnej sily. Len transformácia na znalostnú ekonomiku môže priniesť lepšie mzdy a razantnejší rast životnej úrovne.

Lenže slovenská elita študuje v zahraničí. Podľa posledných dostupných údajov je na niektorej zahraničnej univerzite približne každý piaty slovenský vysokoškolák. Práve návrat vzdelaných ľudí môže pomôcť transformácii na znalostnú ekonomiku. „Po skončení štúdia s veľkou pravdepodobnosťou ostanem v Prahe. Ako stavebný inžinier tu mám viac pracovných príležitostí ako doma v Žiline. Zároveň aj mzdy sú tu o niečo vyššie ako na Slovensku,“ hovorí študent Peter Vedej. V treťom kvartáli minulého roka bola česká priemerná mzda 42 658 korún (1 694 eur) a slovenská 1 403 eur. Slovenská ekonomika má čoraz väčší problém s obsadzovaním kvalifikovaných pozícií. Výsledkom je získanie menšieho počtu zahraničných investícií.

Namiesto riešení glosy
Slovenskí politici sa z lídrov riešiacich problémy zmenili na glosátorov. Svojím oponentom vždy presne vytknú najväčšie problémy krajiny. No po nástupe k moci toho veľa nezmenia. Od nástupu demokracie štát nedokázal postaviť ani jednu novú nemocnicu. V rámci Plánu obnovy pritom ich výstavbu zaplatí Brusel. Na slovenských politikoch ostalo len manažovanie výstavby. Dodnes tiež nie je dokončené diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami.

Návrat mozgov do Poľska

Politické elity sú rozhádané aj v susednom Poľsku. Napriek tomu sa dokázali zhodnúť na budúcom smerovaní krajiny. Napríklad efektívnym míňaním eurofondov naštartovať vedu a výskum. Oplatilo sa. Deväťdesiaty najinovatívnejší vedecký klaster na svete je vo Varšave. Ide o minuloročné porovnanie v rámci vedecko – technického rebríčka. Ten je odbornej verejnosti známi pod skratkou S&T. Niečo podobné sa nepodarilo vybudovať žiadnemu inému štátu strednej a východnej Európy. Aj vďaka tomu majú v hlavnom meste susednej krajiny svoje sídla prestížne západné spoločnosti Google, Microsoft a Nvidia. Sektor informačných technológií tvorí približne osem percent poľského HDP.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa