Dražoba, aká tu zatiaľ nebola, mnohých ľudí vedie k zamysleniu, ako zmeniť svoje investičné správanie a prežiť najbližšie mesiace či nebodaj roky. Tie určite nebudú jednoduché, či už u nás, či u našich českých susedov.
Česká národná banka je v sprísňovaní menovej politiky najagresívnejšia spomedzi centrálnych bánk v krajinách strednej a východnej Európy, pričom úrokové sadzby začala postupne dvíhať už vlani.
Oproti tomu Európska centrálna banka (ECB), ktorou sa riadi aj Slovensko, začiatkom februára slovami člena Rady guvernérov Klaasa Knotta avizovala, že zvýši úroky vo 4. štvrťroku tohto roka a vraj je to len začiatok.
Centrálne banky majú niekoľko možností, ako ovplyvňovať trh tak, ako si to aktuálna situácia vyžaduje, uviedol pre TREND František Burda, investičný analytik FinGO.sk. Jednou z nich sú aj slovné vyjadrenie ich predstaviteľov, ktoré sú ostro sledované. „Tieto vyjadrenia potom ovplyvňujú firmy, bankové domy, ale aj domácnosti. Zvýšeniu úrokových sadzieb hrá do kariet hlavne zvýšená inflácia, ktorú chce ECB skrotiť.“
„Pripravenosť ľudí preverí až reálna situácia“, dodáva pre TREND Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select Slovensko. Faktom je, že bonitnejší Slováci majú v porovnaní so situáciou pred pandémiou o čosi väčšie finančné vankúše.
„No problémom sú nízkopríjmové skupiny, ktoré si rezervy nemali z čoho vytvoriť. Tým sa pri raste úrokových mier sťaží prístup k úverom, pretože vyššia úroková sadzba znamená vyššiu mesačnú splátku,“ spresnil. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie, no na druhej strane to znamená lepšie zhodnotenie pri sporiacich produktoch.
TREND sa pozrel na to, ako sa situácia vyvíja na Slovensku a v Česku vo fotostory (nižšie).
